Odnikiaľ do sveta. Sme pozvaní k veciam, ktoré si ani nevieme predstaviť. O návrate do srdca chvál, laikoch v cirkvi a kostrbatých začiatkoch hovorí Bohuš Živčák.
„Boh stále pozýva k oveľa väčším veciam, než si vieme predstaviť,“ hovorí v úvode 8. epizódy podcastu Scribendi Bohuš Živčák, líder spoločenstva Rieka Života a laický misionár. Bohuš pochádza z Mníška nad Popradom, dedinky, ktorá je obklopená lesom neďaleko hranice s Poľskom.
Náš hosť, podobne ako tisíce iných ľudí, sa narodil do iného režimu, kde viera v Boha nebola považovaná za prijateľnú. „Chodili sme doma do kostola, nie nejak zúrivo každý deň, lebo by to bolo nápadné, ale keď sa dalo, tak sme šli,“ sumarizuje svoje detstvo Bohuš. Kľúčovým elementom v prežívaní nášho hosťa bolo jeho stretnutie s o. Michalom Zamkovským, ktorý ho pozval do malej skupinky, ktorá spoločne rástla vo viere.
„Bolo to veľmi intenzívne, čo mi napríklad dnes chýba,“ spomína na svoje začiatky Bohuš. Pravidelné týždenné stretávanie a zdieľanie vytvorilo výborný základ pre ďalší život. Po škole prišlo rozhodovanie v súvislosti s povolaním. „Dostal som sa do rúk kňaza, ktorý bol známy ako lovec povolaní,“ dramaticky hovorí Bohuš. Ten mu na prekvapenie všetkých povedal, aby sa oženil. Podcast s Alenou, Bohušovou manželkou, si môžete vypočuť na tomto odkaze.
Nasledovala práca ošetrovateľa v nemocnici a neskôr práca v kláštore. Začiatky práce Bohuša ako laika boli kostrbaté a náročné: „Boli to ťažké roky, lebo som bol laik, ženatý muž v cirkvi, na plný úväzok, kde ťa vlastne nikto nechce,“ uzatvára kapitolu Bohuš. Pozostatok podzemnej cirkvi neodumrel, zo skupinky vzišlo asi 25 ľudí, ktorí boli odhodlaní žiť pre Boha. Skupinka, ktorú dnes poznáme pod názvom Rieka života.
Vzniku spoločenstva predchádzala spoločná modlitba. Moja a generácia Momo vyrastala na piesňach, ktoré priniesla Rieka Života. Na čom vyrastalo a z čoho čerpalo spoločenstvo, ktoré odchovalo mnoho mladých tej doby? „Ja si pamätám ten prvý moment, to bola kazeta, ktorú mi dala rehoľná sestra ešte v totalite,“ zamýšľa sa Bohuš. Kazeta bez názvu s piesňami, ktorým nikto nerozumel, roznietila v Bohušovom srdci oheň a vyvolala mnoho otázok. Neskôr priniesla odpovede evanjelizačná škola v Poľsku, ktorá vtedy mladým a nádejným ľuďom zo Slovenska otvorila doposiaľ nepoznaný svet chvál. Prišli prvé preklady, vlastné piesne a sága pokračuje dodnes.
Piesne sa menia, technické možnosti napredujú, ale Duch ostáva ten istý. Nová doba prináša nové možnosti a nástrahy v oblasti zvelebenia sa menia. V začiatkoch ľudia hudobníkov, ktorí spievali Bohu, vysmievali, teraz je nebezpečenstvo toho, aby to nebolo umelé a neprežité. Jeremy Riddle, uznávaný hudobník a tvorca piesní, napísal o problematike modlitby chvál knihu s názvom Reset, ktorá apeluje k návratu k pravej podstate modlitby.
„To, čo kričí Jeremy v novej knihe z plných pľúc, je, že je veľa ľudí, ktorí sú šikovní umelci a zruční muzikanti, ale chýba im obsah,“ hovorí na margo témy Bohuš. Jeremy je podľa Bohuša introvert, ktorý veľa nehovorí, no v knihe sa vyjadruje ozaj priamo a píše aj veci, ktoré nie sú veľmi populárne. Túži po tom, aby chvála naozaj patrila Bohu a s bolesťou zisťuje, že to tak nie je.
Ohromné maličkosti Bohuša Živčáka:
„Hrnčeky, byť obklopený knihami, les a zver.“
V Scribendi ďakujeme Bohušovi za rozhovor a prajeme veľa požehnania do služby chvál.
V podcaste si ďalej vypočujete:
- Čo bolo podstatnou časťou vývoja cirkvi na Slovensku?
- Môže hudobný priemysel „zhltnúť“ modlitbu chvál?
- Je dobré, ak muž na chvíľu doma chýba?
IG: Bohuš Živčák
Vyrobil: Kumran.sk
Moderátori: Momo, Pán Patrik
