Pri príležitosti významného výročia Hlasu vo vetre – klasiky, ktorá už vyše dvadsať rokov inšpiruje čitateľov na celom svete – sme umožnili Francininým fanúšikom na facebooku, aby jej položili otázky o tejto knihe a celej trilógii.
Čo vás inšpirovalo k napísaniu tohto príbehu – a ostatných dielov trilógie – a prečo ste tieto postavy zasadili do prostredia Rímskej ríše v prvom storočí nášho letopočtu?
Takmer každý príbeh, ktorý som napísala, odkedy som sa stala kresťankou, sa zrodil z otázky, ktorá súvisela s mojím vlastným zápasom na ceste k viere. V prípade Hlasu vo vetre táto otázka znela: „Ako prežívaš vieru s tvojou rodinou a tvojimi priateľmi, ktorí sa vôbec nezaujímajú o evanjelium?“ Čoraz väčšmi ma fascinovali prví mučeníci a ich odvaha zomrieť za svoju vieru. Preto som sa rozhodla, že začiatok tohto príbehu zasadím do rokov 69 až 70 nášho letopočtu, poznačených chaosom a zničením Jeruzalema a chrámu. Prostredníctvom postavy Hadaše prišla odpoveď: Nie je dôležité, čo človek hovorí; dôležité je, ako žije. Človek nemusí mať vopred odvahu. Boh ho pripraví a dodá mu odvahu potrebnú na zvládnutie problémov, až sa s nimi stretne.
Vychádza postava Hadaše z konkrétnej osoby? Ako ste vybrali jej meno?
Hadaša je hebrejské meno Ester, ženy, ktorá zachránila svoj národ. Hadaša priniesla svetlo Krista každému, koho stretla, a ovplyvnila všetkých ľudí okolo seba. Riadila sa 16. veršom 5. kapitoly Evanjelia podľa Matúša. Ľudí priviedla k Ježišovi svojím príkladným životom.
A čo názov románu? Mali ste ho na mysli už pri jeho písaní, alebo ste ho vybrali až dodatočne?
Hlas vo vetre je pokojný, tichý hlas Pána prihovárajúceho sa Hadaši a všetkým ostatným postavám túžiacim po vykúpení a spasení, ktoré im prináša iba Boh prostredníctvom svojho Syna Ježiša.
Ako sa vám darí vytvárať také realistické postavy?
Snažím sa čitateľom ukázať všetky stránky mojich postáv. Majú dobré aj zlé vlastnosti a v príbehu sa postupne menia. Snažím sa preniknúť do nich a hovoriť tak, ako by podľa mňa hovorili ony. Keď sa moje postavy začnú správať neplánovane, pochopím, že môj príbeh žije svojím vlastným životom. Milujem to. Začnú mi diktovať ďalší vývoj príbehu a ja sa pozerám, počúvam a zaznamenávam ho.
Ako ste robili prieskum pred napísaním tejto trilógie a ako dlho vám trval? Aké materiály ste použili? Odcestovali ste do Ríma?
Prieskum som robila pred dvadsiatimi rokmi a väčšinu svojich materiálov som založila do archívu, no spomínam si, že som celé mesiace čítala knihy o starovekom Ríme (prvotné zdroje o Jozefovi, Cézarovi a Galícijčanoch), ako aj veľké množstvo iných materiálov. Napísala som niekoľko strán poznámok a ustavične som mala poruke dosky s materiálmi rozdelené do skupín. Okrem toho som zbierala rôzne mapy a fotografie. V prieskume som pokračovala aj počas písania knihy. Hoci sa mi nepodarilo urobiť prieskum na mieste, Rick a ja sme po vydaní trilógie navštívili Rím aj Izrael.
Ako vyzerá proces vašej tvorby? Naplánovali ste celú trilógiu ešte skôr, ako ste ju začali písať, alebo jej jednotlivé časti vznikali postupne?
Knihy vznikali postupne. Vždy som začala postavami, lebo som presvedčená, že práve ony tvoria príbeh. Preto som sa zamerala na Hadašu a ľudí, s ktorými sa stretne a ktorým bude slúžiť. Chcela som, aby ostatné postavy predstavovali rôzne názory na vieru a dobovú kultúru. Hlas vo vetre som plánovala napísať ako samostatný román s klasickým (tragickým, ale očisťujúcim) záverom. Reakcia mojej vydavateľky naň ma však prinútila prehodnotiť môj zámer. Vedela som, že v druhej knihe sa zameriam na Marcovu cestu k viere. V tretej časti (Istý ako úsvit) sa mi podarilo sústrediť na Atreta (gladiátora). Mohla som sa od neho veľa naučiť a chcela som, aby našiel skutočnú lásku a vrátil sa k svojim ľuďom. Moja vydavateľka ma presviedčala, aby som napísala aj štvrtú knihu, ale otázka, s ktorou som v tom čase zápasila, vyžadovala iné miesto a iný čas.
Medzi rímskou kultúrou prvého storočia a súčasným svetom existuje veľa paralel. Videli ste ich, keď ste písali váš príbeh, a ak áno, do akej miery ste na ne chceli upozorniť?
Vôbec to nebol môj zámer, ale s úžasom som si uvedomila, ako veľmi my Američania odzrkadľujeme postoje starovekých Rimanov. Znepokojilo ma to a jednoducho som na to musela upozorniť.
Bolo ťažké zachovať si čisté srdce a čistú myseľ, keď ste tak živo opisovali túto kultúru?
Každý deň začínam stíšením a modlitbou, lebo si myslím, že potrebujeme žiť s filtrom Božieho slova. Skutočný život je intenzívny a explicitný. Snažila som sa byť sugestívna, nie provokovať. Chcela som, aby ľudia skutočne cítili Hadašinu vášnivú lásku k Bohu, jej náklonnosť k ľuďom, ktorým slúžila, aj jej obavy. Svojím príkladom mala hodiť rukavicu mojim čitateľom. Keď som tvorila Hadašu, vytvárala som ženu, akou by som sa chcela stať – ktorej viera postupne silnie a ktorá verí v Boha za každých okolností.
Keby ste svoj príbeh mohli napísať znovu, čo by ste zmenili? Vypustili by ste z knihy niektoré kapitoly alebo scény?
Keď urobím v knihe posledné úpravy a odovzdám rukopis vydavateľovi, aby ho mohol vytlačiť, už ho nečítam. Takže Hlas vo vetre som nečítala už dvadsať rokov. Som si istá, že keby som to urobila, veľa častí by som chcela prepísať, vypustiť alebo doplniť. Som vďačná za čas, ktorý som strávila jeho písaním, lebo sa mi podarilo získať od Boha a vo Svätom písme odpovede na otázky, ktoré ma vtedy trápili. Teraz už pracujem na iných témach.
Dúfam, že táto kniha v rukách čitateľov ožije a pomôže im pochopiť, že Boh dá obyčajným ľuďom neobyčajne silnú vieru v časoch, keď ju potrebujú.
Uvažovali ste niekedy o napísaní ďalších častí tejto série alebo iných kníh zameraných na toto obdobie?
Chvíľu som uvažovala o napísaní ďalšej knihy, ale potom som si to rozmyslela. Menej niekedy znamená viac. Príbeh poslednej knihy som nechala otvorený s nádejou, že čitatelia sa zamyslia nad tým, ako by sa mohol skončiť.
Hadaša je žiarivým príkladom úcty, sebahodnoty, vernosti, lásky a sebaobetovania. Ako môžu dnešní kresťania byť svetlom, keď je okolo nás toľko tmy?
Každý, kto sa celý svoj život snaží zapáčiť Bohu, bude svetlom pre ostatných. Toto svetlo bude svietiť ľuďom v tme na ceste za nádejou a večnou láskou, ktorú im ponúka Kristus.
Ďakujeme za rozhovor!
