Nezúfajte: Máte Pomoc z neba!

Najnovšia kniha Maxa Lucada, ktorá sa dostane na pulty kníhkupectiev v septembri, hovorí o Pomoci z neba. Táto „Pomoc z neba“ nie je žiaden nebeský zlepšovák, ale osoba – Duch Svätý. Autor v trinástich kapitolách rozoberá jednotlivé metafory, ktorými zvykneme opisovať Ducha Svätého: vietor, oheň, dych, holubica atď. Svojím neopakovateľným rozprávačským talentom a láskavým humorom prepája biblické pravdy s každodenným životom a ukazuje, ako v nás Duch túži pôsobiť.

Veslica alebo plachetnica?

Kniha neprináša nové, ohromujúce pravdy o Duchu Svätom, ale moje srdce sa pri jej čítaní znovu rozhorelo a zatúžilo mať viac Ducha, viac sa naňho spoliehať. Presne to sa mi v poslednom čase Boh pokúša naznačiť: že nemusím všetko zvládať z vlastných síl a mám sa viac spoliehať na Ducha.

Max Lucado to ilustroval na príklade dvoch vrcholových športovkýň: jedna zdolala Atlantik, druhá oboplávala svet. Obe sa museli popasovať so živlami, únavou aj samotou. Líšili sa však v tom, aký pohon využívali. Kým jedna sa spoliehala na vlastné sily a celú trasu veslovala, druhá sa spoľahla na silu vetra. „Kresťanstvo založené na veslovaní vyčerpáva a frustruje,“ vysvetľuje Lucado. „Tí, ktorí sa oň pokúsia, končia vyčerpaní a zúfalí. Naopak tí, ktorí nechajú prácu na Ducha Svätého, nachádzajú novú silu. Zasiahnu ich búrky aj veľké vlny, ale nemusia im čeliť sami.“

Ako je to vo vašom prípade? Driete na svojej veslici, aby ste Bohu, sebe aj druhým dokázali, že to zvládnete sami, alebo sa spoliehate na Ducha?

Pomoc z neba: Zaprášené pravdy

Max Lucado mi touto knihou pripomenul viaceré pravdy, na ktoré som nechala sadnúť prach. Za všetky spomeniem tú o sile slova a autorite, ktorú máme v Kristovi. Istotne aj vás na životnej ceste neraz zastihne búrka, ktorá rozmetá pokoj na franforce, naplní srdce úzkosťou a zatemní výhľad do budúcnosti. Ja v takých chvíľach podlieham pesimizmu a sebaľútosti. Lucado mi týmito slovami prehovoril priamo do duše: „Čo urobil Ježiš, keď sa do jeho sveta prirútila búrka? Pohrozil víchru a prikázal moru: ‚Mlč, utíš sa!‘ Vtedy víchor ustal a nastalo veľké ticho (Mk 4, 39).“

Ani v tomto sa však nemusíme spoliehať na svoju silu; tú nám dá Duch. „Keď sa rozpúta búrka strachu, ozvite sa proti nej. Keď sa k vám priblíži nepriateľ, pohrozte mu! Stojte pevne proti mocnostiam pekla. ‚Boh nám totiž nedal ducha bojazlivosti, ale Ducha sily, lásky a rozvahy‘ (2 Tim 1, 7).“ Ako som na to mohla zabudnúť? Ako som mohla zabudnúť na to, že v Duchu Svätom mám autoritu postaviť sa proti negatívnym pocitom a vyhlasovať nad svojím životom požehnanie?

Vzpruha pre unavené srdcia

Ak aj vy potrebujete vzpruhu pre svoje unavené srdce, siahnite po knihe Pomoc z neba a modlite sa túto jednoduchú modlitbu:

Duch živého Boha, dýchni na mňa.
Dýchni z výsosti.
Dýchni na tento utrápený svet,
na naše skostnatené sny,
na naše bezduché kosti.
Dýchni na nás, aby sme ožili.