Pri príležitosti vydania najnovšej knihy Maxa Lucada Bol si stvorený pre túto chvíľu vám prinášame skrátený prepis online rozhovoru Louia Giglia, pastora a spisovateľa, s Maxom Lucadom, ktorý sa uskutočnil v októbri 2021.
Giglio: Žijeme v dobe globálnej neistoty. Max, ako sa pozeráš na aktuálnu situáciu vo svete? Čo by si dnes odkázal ľuďom?
Lucado: Sme skrátka zdeptaní. Vidíme nebývalý nárast depresií a čo je ešte smutnejšie, počty samovrážd neboli také vysoké od druhej svetovej vojny. Myslím, že sme zranení, vyčerpaní a ustarostení. Myslím, že slová globálna neistota, ktoré si použil, to dokonalé vystihujú.
Musíme sa navzájom povzbudzovať, posilňovať a stáť pri sebe. V našej generácii sme nič podobné nezažili. Je to veľmi náročné. Sme však svedkami toho, že Boh v tejto dobe koná a premieňa životy. Túto situáciu využíva na to, aby ľudí pritiahol k sebe. Len pred pár dňami som čítal, že až 64 % ľudí sa cíti osamelo, hoci nikdy predtým sme nemali takú možnosť byť v zlomku sekundy v kontakte s inými ľuďmi. Jednou z príčin tejto osamelosti je, že ľudia očakávajú od druhých to, čo im môže poskytnúť jedine Boh. Osamelosť treba riešiť najprv vertikálnym vzťahom, až potom horizontálnymi.
Aby som odpovedal na tvoju otázku, myslím, že sa nám ako ľudstvu veľmi nedarí. Nemáme sa dobre. Ale verím, že z toho vzíde prebudenie a spása.
Giglio: Ako hovoríš, dnes veľmi potrebujeme povzbudenie. Často však namiesto povzbudenia na seba útočíme. Nehovorím o politických či kultúrnych oponentoch, ale o bratoch a sestrách v rodinách a cirkvi. Ako to zmeniť, aby sme na seba toľko neútočili, a viac sa povzbudzovali?
Lucado: Všetko sme spolitizovali, nemyslíš? Aj v cirkvi máme tendenciu stavať sa proti sebe a obraňovať vlastné pozície. Myslím si, že je za tým strach. Strach, ktorý v nás prebúdza to najhoršie. Liekom na strach je väčšia viera. Viera, že náš dobrý Boh kráča pred nami. Je naším Pastierom, ktorý nás miluje a vedie. Ak sa teda dokážem zhlboka nadýchnuť a veriť tomu, dokážem – aj keď netvrdím, že to bude ľahké – spolunažívať s ľuďmi, s ktorými si nerozumiem. A budem si ich vážiť. Veď ak Boh prijal mňa, aj ja môžem prijímať iných.
Giglio: Tvoja kniha sa volá Bol si stvorený pre túto chvíľu. Vychádza z príbehu Ester, ktorý bol kľúčovým v dejinách Izraela. Povedz nám, ako tento názov rozvíjaš v knihe.
Lucado: Kniha sa točí okolo príbehu Ester, ktorá žila v piatom storočí pred Kristom v Perzii. Vďaka svojej kráse sa stala kráľovnou. Poslúchla svojho strýka Mordochaja a pred svetom tajila svoj židovský pôvod. Kráľov poradca Hamán zosnoval plán na vyvraždenie židovského národa, a tak Mordochaj a Ester už nemohli dlhšie tajiť svoj pôvod. Mordochaj naliehal na Ester, aby išla za kráľom, ale ona sa zdráhala, pretože by za to mohla zaplatiť životom. Mordochaj jej na to odvetil, že ktovie, či ju Boh nestvoril práve pre túto chvíľu. Esterin príbeh je pre nás všetkých silným posolstvom, že sme sa tu neocitli náhodou. To, že sme sa narodili v tejto generácii a čelíme tomuto globálnemu konfliktu, sa nevymyká Božiemu plánu. On vie, že Louie a Max a každý, kto sleduje tento rozhovor, má všetko, čo potrebuje pre túto chvíľu. Môžeme byť hlasmi, ktoré prinesú povzbudenie. Ester bola takýmto hlasom. Aj Mordochaj. A príbeh, ktorý mal byť katastrofou, sa skončil vykúpením.
Biblická kniha Ester má iba deväť kapitol a je známa tým, že je jednou z dvoch kníh Biblie, v ktorých sa nespomína Božie meno. A to je príznačné aj pre našu dobu: Keď sa pozrieme okolo, nevidíme Boha. Ale táto kniha nám pripomína, že hoci Boha nevidíme, on neustále koná v zákulisí, aby dosiahol svoj zámer. A hľadá ľudí, ako boli Mordochaj a Ester, aby sa stali súčasťou jeho plánu.
Giglio: Max, niekto by na to mohol povedať: „Nie som najkrajšia žena v kráľovstve, nemám vplyvného príbuzného, nemám prístup ku kráľovi – dokonca ani svojho šéfa nedokážem donútiť, aby mi odpovedal na email –, ako by som mohol zmeniť svet? Ja nie som dôležitý, nepochádzam z tej správnej rodiny, nikto si ma nevšíma. Ako môže takýto človek vedieť, že bol stvorený pre túto chvíľu?
Lucado: Musíme pochopiť, že Boh nepovoláva každého k tomu, aby mal prominentné postavenie. Všetci sme však povolaní k vernosti a poslušnosti. To, koľko ľudí sleduje náš profil na sociálnych sieťach alebo či sa naše meno objavuje v správach, v Božom kráľovstve nezaváži. Áno, Ester sa stala kráľovnou, ale predtým bola obyčajnou tínedžerkou. Komu by vtedy napadlo, že si ju kráľ vyvolí za kráľovnú? A ktovie, aké plány má s vami Boh? Možno nie ste povolaní stáť na pódiu, ale ste povolaní byť verní Bohu – každý jeden deň. V živote máme všetci ľudí, ktorí nemali nijaké významné postavenie, ale mali na náš život zásadný vplyv. Takže buďte verní, konajte čestne, modlite sa, nepodliehajte beznádeji, a Boh vás použije v tom správnom čase.
Giglio: Esterin príbeh mi pripomína, že je to Boh, kto nás stavia do konkrétnych úloh. Mnohokrát sa v živote všemožne usilujeme získať nejaké postavenie či pozíciu. Niekedy sa to snažíme dosiahnuť aj na úkor iných či nekalými prostriedkami. Ale v konečnom dôsledku je to Boh, kto nás dostane do nejakej pozície. Našou úlohou je iba počúvať jeho hlas a mať odvahu konať, keď príde tá správna chvíľa. A o tom hovoríš aj v podtitule knihy: Odvaha na dnešok, nádej pre zajtrajšok. Odvaha je niečo, čo dnes veľmi potrebujeme. Ozvať sa za správnu vec je dnes ťažké, pretože keď to urobíte, médiá vás môžu odpísať. Odkiaľ sa teda berie odvaha a ako vyzerá?
Lucado: Keď Mordochaj povzbudzoval Ester, aby sa za svoj ľud prihovorila u svojho manžela kráľa Ahasvéra, povedal jej: „Úľava a záchrana príde.“ To sú veľmi prekvapivé slová, pretože doteraz v príbehu nič nenaznačovalo, že by bol Mordochaj veriaci človek. V skutočnosti až do tohto bodu tajil svoj židovský pôvod. Keď raz prídem do neba, rád by som sa Mordochaja opýtal, čo sa stalo. Podľa mňa si spomenul na to, aký bol Boh po celé tie generácie verný voči jeho ľudu. Možno ako malý chlapec sedával mame na kolenách a počúval príbehy o tom, ako Boh vyslobodil Izrael z Egypta, o tom, ako Dávid porazil Goliáša, o tom, ako Daniel prežil v jame levov. Ktovie, koľko príbehov počul, ale vo chvíli, keď Ester potrebovala odvahu, povedal jej: „Boh sa doteraz vždy postaral o svoj ľud. Ja budem stáť na týchto prisľúbeniach. Takže verím, že úľava a záchrana prídu.“ Takže dnes by som chcel každému človeku smelo povedať: „Záchrana je na ceste. Úľava je na ceste. Dnešok nebude trvať večne. Zajtrajšok bude lepší. Boh má všetko v rukách a prevedie ťa týmto obdobím. Nevzdávaj sa!“ Mordochaj urobil odvážny krok – nepoklonil sa Hamánovi a priznal sa k svojej viere. A Boh urobil veľký zvrat.
A to je druhá téma knihy – Boh je Bohom zvratov. Boh spôsobil veľký zvrat v jeho živote a spôsobí ho aj vo vašom.
Giglio: Veta „To najlepšie ešte len príde“ je pre niekoho povzbudením, iného rozčuľuje. Už je to také kresťanské klišé. Ale keď sa ocitneš v temnote, klišé ti nepomôže. Potrebuješ niečo pevné, na čo sa môžeš postaviť. Ale v skutočnosti to je pravda – to najlepšie ešte len príde. Nebo ešte len príde. A tak chcem len podčiarknuť odkaz tejto knihy, že záchrana je na ceste. Boh vždy bol a je ten, ktorý vyslobodzuje. A keď bol jeho ľud v zajatí, ktoré trvalo štyristo rokov, a prežíval neľahké chvíle a nevidel odpovede na svoje modlitby, Boh medzitým už pripravoval plán záchrany. Robil to vtedy a robí to aj dnes.
Max, v poslednom čase si mal zdravotné problémy so srdcom. Na sociálnej sieti si napísal, že tvoje srdce je v Božích rukách. Takže milí diváci, aj keď Max píše o dôvere v Boha, nepíše z nejakej veže vysoko nad každodenným životom, ale naopak, je na tej iste ceste ako my všetci. Sám bojuje a zápasí, snaží sa dôverovať Bohu. Max, myslíme na teba v modlitbách a máme ťa radi!
Lucado: Ďakujem, Louie.
