Vydavateľstvo i527.net začalo rok 2021 vynikajúcim románom Laury Frantz s názvom Neobyčajná žena. Jeho preklad bol dobrodružstvom a okrem iného ma očaril obrovskou vernosťou pri opise historických súvislostí. Laura Frantz sa vo svete, o ktorom píše, dokonale vyzná a môžeme jej veriť všetko od oblečenia cez vybavenie kuchyne až po významné historické udalosti. Ja sa s vami teraz podelím o niekoľko historických zaujímavostí a súvislostí, na ktoré som narazila pri preklade a opakovanom čítaní príbehu. Ak ste knihu ešte nečítali, verím, že článok vo vás prebudí chuť stráviť s románom pár čarovných chvíľ.
Brána na Západ
V príbehu sa opakovane ocitáme vo Fort Pitte, cez ktorý Clay prechádza cestou do pohraničia a vracia sa tam aj v záverečnej časti knihy. Túto pevnosť postavili Briti v druhej polovici 18. storočia na absolútne strategickom mieste – sútoku riek Allegheny a Monongahela, ktoré ďalej spoločne pokračujú ako rieka Ohio. Moderná pevnosť slúžila ako tzv. brána na Západ, keďže významne prispela k osídleniu pohraničia. Okolo nej vyrástlo mesto Pittsburgh. Ako v románe naznačuje Edmonstone, pevnosť Fort Pitt neskôr skutočne zrušili a obyvatelia Pittsburghu použili jej zvyšky na stavbu svojich obydlí. Takýmto spôsobom bolo vybudované aj sídlo River Hill vystupujúce v románoch Kováčov učeň a Na druhom brehu (skvelá séria Dedičstvo Ballantyneovcov Laury Frantz takisto vyšla vo vydavateľstve i527.net). Naľavo môžete vidieť dobové vyobrazenie pevnosti z 18. storočia a napravo miesto, na ktorom ležala, v súčasnosti:
Minulé udalosti
Zaujímavé sú aj odkazy postáv na skutočné historické udalosti.
Jude napríklad hovorí Clayovi: „Tuším si sa ešte stále nepreniesol cez tú príhodu s Bouquetom v šesťdesiatom štvrtom, keď si plukovníka konfrontoval pre prikrývky nakazené kiahňami.“ Tento rozhovor sa zakladá na korešpondencii medzi britským plukovníkom Bouquetom a jeho nadriadeným Amherstom, zaslanej v čase, keď vo Fort Pitte zúrili kiahne, v ktorej sa zaoberali možnosťou rozšírenia choroby medzi Indiánov. Zdokumentovaný je len jeden prípad použitia kiahní ako biologickej zbrane, keď boli Indiánom odovzdané dve prikrývky a vreckovka, ktoré boli v kontakte s nákazou. Medzi Indiánmi sa v tom období kiahne skutočne rozšírili a mnohí domorodci zahynuli, no nie je jasné, či plán fungoval, a teda či sa nakazili z prikrývok alebo z iného zdroja.
Rovnako Jude v Pitte pri večeri vykladá o Georgeovi Washingtonovi: „Musí mať poriadne silnú medicínu, keď mu kabát prestrelili štyri guľky, zastrelili mu dva kone, na ktorých sa viezol, a ešte stále žije a môže o tom rozprávať.“ Jeho slová opäť nie sú náhodné a odkazujú na list, ktorý George Washington v roku 1755 napísal svojmu bratovi Johnovi. V ňom uisťuje svojho brata, že stále žije, pričom používa obdobné slová ako Jude v románe. List bol napísaný pár dní po Braddockovej porážke, čo bol neúspešný pokus o obsadenie francúzskej pevnosti Fort Duquesne vedený anglickým generálom Braddockom.
Svet Lenapov
Významnú úlohu v románe zohráva indiánsky kmeň Lenapov, ktorý Claya v detstve uniesol a on sa na dlhé roky stal jeho súčasťou. Lenapovia sa označovali ako Lenni Lenape, Ľudia, Praví ľudia či v angličtine Delawarovia. Ich kmeň sa delil na tri klany – vlka, moriaka a korytnačky. Boli pôvodnými obyvateľmi Pensylvánie, New Jersey, ako aj územia, na ktorom dnes leží New York, pričom podľa archeológov oblasť obývali už stáročia pred príchodom Európanov. Živili sa lovom a obrábaním pôdy, často sa však presúvali. Bývali v drevených chatrčiach nazývaných vigvamy. Komunity Lenapov v USA nájdete aj v súčasnosti, napríklad v Oklahome alebo New Jersey.
Kvakeri a Moravskí bratia
S kvakermi sa v románe stretávame predovšetkým v súvislosti s Clayom. Pochádzal z kvakerskej rodiny a vzdelával sa v ich škole. Kvakeri predstavujú protestantské náboženské hnutie, ktoré existuje dodnes a nazýva sa aj Náboženská spoločnosť priateľov alebo len krátko Priatelia. Vzniklo v Anglicku v 17. storočí, odkiaľ sa rozšírilo aj na americký kontinent. Kvakeri sa vyznačovali vierou v duchovnú rovnosť mužov a žien, pacifizmom a spočiatku aj neexistenciou oficiálneho duchovenstva a obradov. Do ich radov patril napríklad americký prezident Richard Nixon alebo herec James Dean.
Za zmienku stoja aj Moravskí bratia alebo Moravská cirkev. Pôvod tejto cirkvi môžeme hľadať ešte v 15. storočí v radoch nasledovníkov Jana Husa v dnešnej Českej republike. Ako sa pravdivo uvádza v románe, Moravskí bratia pôsobili aj na americkom kontinente a založili mesto Betlehem v Pensylvánii. V súčasnosti je ich však v Severnej Amerike veľmi málo a najväčší počet nájdeme vo východnej Afrike a v Karibiku. John Heckewelder aj David Zeisberger sú skutočnými historickými postavami.
Hodiny, ktoré vás vrátia v čase
Na záver ešte spomeniem maličkosť, ktorá ma však inšpirovala, aby som tento článok napísala. Ak ste román Neobyčajná žena čítali, určite si spomínate na scénu s hodinami v hostinci U Sempla vo Fort Pitte. Úchvatné hodiny, ktoré autorka opisuje, naozaj existujú a v roku 1769 ich vyrobil hodinár Joseph Ellicott. Okrem toho, že ukazujú čas, zobrazujú aj fázy Mesiaca a pohyby planét. Ako v knihe vykladá pani Semplová, skutočne dokážu prehrať dvanásť melódií, pričom pri každej z nich disponujú kratšou a dlhšou verziou. Keď odbije celá hodina, prehrá sa iba kratšia, no každú tretiu hodinu hrajú obe. Hodiny sa v Ellicotovej rodine dedili celé generácie a v súčasnosti sa nachádzajú v Národnom múzeu americkej histórie. Na obrázku môžete vidieť, ako hodiny vyzerajú v skutočnosti.
V románe Neobyčajná žena však toho nájdete ešte oveľa viac. Vynikajúco sa číta a vtiahne vás do deja, v ktorom sa striedajú romantické okamihy s dramatickými. A to všetko na pozadí bohatého sveta s množstvom detailov, vďaka ktorému sa vám príbeh priam odohráva pred očami.
Jana Kyseľová, prekladateľka knihy
Ilustračné foto Motýľ – Radoslav Gazdík
