Odvčera som si lámala hlavu nad tým, čo do tohto blogu napíšem. Dnes hneď po prebudení (vtedy dostávam najlepšie nápady) mi ťuklo, že by som to mohla skúsiť spôsobom, akým som si pred vynájdením audiokníh krátila čas: prehrávaním rôznych rozhovorov v hlave. Napríklad, keď ma niekto naštval, opakovane som sa k tomu momentu vracala a vymýšľala som si trefné odpovede, ktorými by som svojho protivníka odbila alebo uzemnila. Múdre a zároveň vtipné vety vám totiž napadnú vždy až polhodiny po tom, čo by sa hodili. Takýmto spôsobom som získavala aspoň aký-taký pocit zadosťučinenia. Často som si vymýšľala aj interview s nejakou významnou alebo zaujímavou fiktívnou osobnosťou, v ktorom som hrala nielen novinárku, ale aj tú známu osobnosť. (Ak sa budete nudiť alebo si budete chcieť precvičiť cudzí jazyk, vyskúšajte to!)
Slovo teda odovzdávam kolegynke Želke Zvedavej, ktorá vyspovedá našu prekladateľku Zuzanu Venglikovú.
Zuzka, vieme o vás, že prekladateľstvu sa venujete už od roku 2010. Ako ste sa k tomu dostali?
Fíha, vidím, že ste sa na tento rozhovor dobre pripravili, pretože si sama nepamätám presný rok. Po ukončení VŠ som začala učiť, ale lákalo ma vyskúšať aj prekladanie. Napísala som teda do istého kresťanského vydavateľstva s tým, že ma ich knihy veľmi zaujali (Priznávam, že dovtedy som poznala iba názvy, ale žiadnu som neprečítala ) a že by som rada pre nich pracovala. Dali mi na skúšku krátky text a vzápätí prišla prvá kniha. Postupne (trvalo to niekoľko rokov) som dostala ponuku aj od iných vydavateľstiev (Kumran bol takmer posledný, ale ako sa hovorí: „To najlepšie na koniec.“ ), takže som učenie zavesila na klinec a začala sa naplno venovať iba tejto práci.
Som si istá, že nikto sa vás ešte neopýtal, ako dlho trvá preklad jednej knihy. Môžete nám to prezradiť?
(Smiech). Túto otázku dostávam pri desiatich rozhovoroch z desiatich a zakaždým na ňu odpovedám rovnako: „Neviem.“ Závisí to od mnohých faktorov, ako je dĺžka textu, téma a spisovateľov štýl. Výrazne ma však ovplyvňuje aj to, či ma kniha baví. A obrovským motivátorom je samozrejme termín odovzdania! Ak by som teda mala odpovedať na vašu otázku, je to približne mesiac až dva, občas aj tri.
Ako sa vám s takýmto vágnym odhadom dátumu darí dodržiavať termíny?
Nuž, zväčša sa mi to celkom darí, plus-mínus pár dní. Najväčšie zlyhanie som však zažila minulý rok, keď som pri plánovaní zabudla zohľadniť letnú dovolenku. K tomu sa pridružili iné nepredvídané okolnosti, takže odovzdanie prekladu som natiahla o celý mesiac! Vedela som, že tým vydavateľstvu spôsobím ťažkosti, preto som čakala, že mi povedia zbohom, ale napokon sa nado mnou zmilovali a spolupracujeme dodnes. Našťastie pracujem pre kresťanské vydavateľstvá, takže môžem dúfať v Božie a ich milosrdenstvo .
Mohli by ste nám priblížiť, ako sa rodí preklad knihy?
Ak je to presladený romantický román, tak ťažko, pretože taký žáner neobľubujem. (Smiech.) Osobne mám radšej detektívky a trilery a knihy ako napr. Zašpinená sláva, ktoré len tak sama pre seba označujem ako „duchovné výlevy“ . Ale keďže túto prácu milujem a som tak trochu vorkoholik, po víkende sa už neviem dočkať, kedy znovu zapnem počítač a pustím sa do prekladania.
V ideálnom prípade by som si knihu mala vopred prečítať a potom začať s prekladom, ale priznám sa, že na to nemám čas. Takto ma zvedavosť aspoň ženie vpred. Preklad nie je mechanická činnosť; vyžaduje si maximálne sústredenie, ticho (Týmto pozdravujem všetkých susedov, ktorí kosia trávnik vždy, keď sa potrebujem sústrediť .) a kreativitu. Stáva sa, že sa na niektorej ťažšej vete zastavím aj na pol hodiny. Popri prekladaní musím často aj dosť študovať, čítať si o udalostiach, ktoré sa v knihe spomínajú. Občas sa aj na hodinu ponorím do rôznych textov na internete. Z Posledného pojedača hriechov som sa vďaka tomu naučila mnoho o živote v Apalačských vrchoch. Vedeli ste napríklad, že z istého druhu tekvice sa po vysušení dá vyrobiť nádoba na vodu so štupľom? A keby ste chceli recept na apple pie, napíšte mi.
Keď je preklad hotový, s radosťou si vydýchnem. Tam sa však práca nekončí; potom ma čakajú ešte aspoň dve čítania prekladu, keď sa snažím text „učesať“. Až potom ho odovzdám na korektúru – občas s hrdým pocitom, občas s malou dušičkou.
To znamená, že váš preklad po vás ešte niekto číta?
Samozrejme. Akokoľvek sa môžete snažiť, vždy po vás ostanú nejaké preklepy, o gramatických chybách (dokonca „tvrdkách“) ani nehovorím. Korektorka (Pozdravujem fenomenálnu korektorku Evku!) opravuje chyby a občas vety doladí aj štylisticky, aby sa text čítal hladko a nebolo z neho cítiť originál. Moja prvá korektorka mi opravovala chyby perom do vytlačeného textu. To červené more si nedokážete predstaviť! Vtedy som mávala pocit, že nedokážem napísať jednu súvislú vetu bez toho, aby v nej nebola chyba v slovoslede či v niečom inom. Dnes som za túto školu slovenčiny a pokory veľmi vďačná. Spätnú väzbu od korektorov si vážim, pretože sa z nej vždy niečo naučím a nabudúce sa snažím rovnakej chyby vyvarovať. Naposledy som sa napríklad naučila to, že niečo „sa“ začína; nie iba začína.
Keď prekladáte knihy, musíte mať dokonalú znalosť angličtiny, však?
Hoci som angličtinu študovala na VŠ, mám nemalé medzery v slovnej zásobe. Našťastie mám dobrý slovník, ktorý využívam dosť často! Vlastne viacero slovníkov: prekladový, výkladový, synonymický, frazeologický, rôzne odborné príručky… Obrovskou pomocou je mi internet a rôzne jazykové fóra, na ktorých sa môžem poradiť s rodenými hovoriacimi, ak narazím na slovo či vetu, s ktorou si neviem rady. Skladám klobúk pred prekladateľmi, ktorí sa v minulosti mohli spoľahnúť iba na tlačené slovníky. V nich totiž nenájdete mnohé hovorové výrazy či novotvary. Na druhej strane je nevyhnutná výborná znalosť cieľového jazyka, teda slovenčiny, pretože v nej vlastne text vzniká. Od detstva som veľa čítala, takže tam som asi pochytila celkom slušnú slovnú zásobu. Cítim však potrebu stále sa vzdelávať a zdokonaľovať, a to najmä v štylistike.
Našich čitateľov by určite zaujímalo, čo je pre vás na prekladaní najťažšie.
Ťažkým orieškom bývajú špecifické reálie alebo skutočnosti, ktoré sú vlastné iba danej krajine a v slovenčine nemáme pre ne žiadne pomenovanie. Tam prichádza na rad vynaliezavosť prekladateľa. Zabrať mi dali napríklad niektoré pasáže z románu Anjelská misia, keďže hlavný hrdina bol bejzbalový hráč. Veľa o tomto športe neviem, takže som si musela študovať pravidlá a hľadať spôsob, ako text preložiť tak, aby dával zmysel aj slovenskému čitateľovi. Dúfam, že sa mi to podarilo. Riadna fuška bola aj kniha Boh nie je mŕtvy, keďže zahŕňala texty z viacerých vedných odborov.
Vidím, že rada rozprávate, a o svojej práci by ste nám určite mohli toho ešte veľa povedať, ale vzhľadom na to, že dnes sa už nikomu nechce čítať dlhé blogy, povedzte nám na záver už len to, ktoré knihy z tých, čo ste prekladali, vám najviac utkveli v pamäti.
Z tých posledných jednoznačne Posledný pojedač hriechov. Hlavná hrdinka mi bola veľmi, veľmi blízka a celý príbeh je neuveriteľne zaujímavý. Povedala by som, že je to jeden z najsilnejších románov s kresťanským posolstvom. Veľmi som si užila aj trilógiu Prorok (Vyvolenie, Povolanie, Návrat), pretože nejde o prvoplánovú romantiku a tiež má v sebe veľmi silný odkaz o hodnote ľudskej bytosti a o Božej láske. A medzi moje najobľúbenejšie knihy určite patrí už spomínaná Zašpinená sláva.
Ďakujem za rozhovor a držím palce pri ďalších prekladoch!
Zuzana Vengliková
Foto: Nikoleta Mackovjak Photography
Z najnovších prekladov autorky:
