„Volala sa Barborka a rokov mala tak akurát.“ Kedysi dávno, vo svojich devätnástich rokoch (čiže naozaj dávno), som začala písať tento príbeh. Aj keď… ten príbeh napísal už niekto kedysi dávno predo mnou. Príbeh o stratenej ovci nájdeme v Novom zákone a to hneď v dvoch evanjeliách. Príbeh o tom ako pastier usilovne hľadá každú zatúlanú ovečku, aj naše zatúlané duše hľadá Boh… príbeh o láske a odpustení.
V tej dobe sme s mojím mužom viedli detský klub, pôvodne zamýšľaný pre školákov. Ale nakoniec začali chodiť hlavne deti vo veku 2-7 rokov. A medzi nimi aj dvojročná… Barborka. Keď som vtedy písala prerozprávaný novozákonný príbeh, jej meno bolo prvé, ktoré mi prišlo na myseľ. Ani si neviem predstaviť, že by sa volala inak…
Jednej našej kamarátke z Holandska sa však Barborka natoľko páčila, že sa rozhodla na jej vydanie urobiť vo svojej zemi zbierku.
Uplynulo mnoho rokov. Barborka ležala v zásuvke, ale nezabudla som na ňu. Premýšľala som, ako jej pomôcť na svet. Vtedy začínajúcej výtvarníčke Ilone Komárkovej sme zadali nakreslenie obrázkov. Ona zhodou okolností strávila leto niekde pri ovečkách a ich pastier sa jej stal modelom. Obrázky ale zas nejaký čas ležali v zásuvke. Máme síce vydavateľstvo, ale farebná knižka bola pre nás príliš veľké sústo. Jednej našej kamarátke z Holandska sa však Barborka natoľko páčila, že sa rozhodla na jej vydanie urobiť vo svojej zemi zbierku. A tak mohla Barborka začať robiť deťom radosť…
A dopočula som sa, že niektoré deti si vraj myslia, že ovečky sa bežne volajú Barborka.
Od tej doby zažila Barborka veľa rôznych dobrodružstiev. Dočkala sa niekoľkých detských divadelných spracovaní. Jej prvý malí čitatelia sú už dávno dospelí. Vyšla v holandštine a v slovenčine a teraz je pripravený na vydanie maďarský a slovinský preklad. A dopočula som sa, že niektoré deti si vraj myslia, že ovečky sa bežne volajú Barborka. Aj keď… kto vie… možno to tak aj je…
Ráchel Bícová autorka knihy Ovečka Barborka
(Kniha vyšla pôvodne v českom kresťanskom vydavateľstve Samuel.)