V živote je dôležité správne načasovanie.
Keď môj manžel odišiel na týždeň preč, siahla som ako ináč, po knihe. (Konečne som mohla po večeroch čítať aj v kúpeľni počas umývania rúk bez toho, aby mi niekto hovoril, že je to divné… Lebo ak by ste chceli vedieť, divné je to len pre tých, ktorí majú dosť času na čítanie v pokoji. Matky musia využiť každú sekundu!). Tajomstvo domu na Foster Hille od Jamie Jo Wrightovej sa mi zdalo ako vhodná voľba oddychového čítania na osamelé večery.
Celkom rýchlo som sa začítala do napínavého príbehu… Hlavná hrdinka bola presvedčená o tom, že smrť jej manžela nebola nehoda a mala pocit, že aj ju niekto prenasleduje. V byte nachádza popresúvané veci, alebo kvety. (Tu treba dodať, že hlavná hrdinka nemá deti, a preto je to pre ňu desivé. Priemerná matka vie, že kvety, paličky a kamienky, ktoré sa v byte nečakane ocitli majú racionálne vysvetlenie. Presúvanie predmetov je tiež jedným z detských fenoménov. Sadnete si na gauč v obývačke a zistíte, že vedľa vás leží konzerva s tuniakom, alebo v kúpeľni nájdete bábiku Margarétku zabalenú v kuchynskej utierke, alebo si idete večer ľahnúť a musíte najprv spod periny odniesť hrnce. V takých chvíľach viete, že všetko je v poriadku, že ste doma a aj vaše deti sú doma.)
Keď som ale počas nočného čítania začula, ako v našom byte praskajú parkety nebolo mi všetko jedno. Snažila som sa spomenúť, kam som položila kľúče od bytu a či som ich, ako to mám občas vo zvyku, nezabudla vo dverách zvonka. Áno, občas zabudnem vo dverách kľúče a niekedy zabudnem vypnúť rúru keď dopečiem, ale okrem toho som zodpovedná osoba. A tak som išla skontrolovať, či mám kľúče a postupne som si pospomínala na všetky kriminálne seriály a dokumentárne filmy o sériových vrahoch, ktoré som prestala pozerať, keď som sa stala matkou. (Lebo matky vidia svet vlastnými očami.) Aj vďaka týmto chvíľam si budem pamätať Knihu Tajomstvo domu na Foster Hille.
Preto, keď som sa dozvedela, že Jaime Jo Wrightovej vyšla ďalšia kniha v slovenčine Kliatba Misty Wayfairovej, hneď som si pomyslela, že to bude opäť príjemné čítanie. Už len počkať, kým pán Hradský pôjde opäť niekam preč, aby som sa mohla zas trochu báť.
Veronika Zamkovská
