Keď som čítala druhú časť Pustovníka – Slzy zeme, zaujala ma postava pána Svetlice – Matúša Píšťalkára. Bol to obyčajný mladý muž, ktorý bol vybratý na dôležitú úlohu. Cesta jeho dozrievania bola plná pádov a vstávaní, zlyhaní i víťazstiev, bojov v ňom samom, zrieknutí sa vlastných predstáv. Bezstarostný rojko, ktorým bol, počas náročnej skúšky dospel a stal sa mužom odvahy a cností pre dobro celého mesta Svetlica. Jeho myšlienkové pochody bez príkras, v tvrdej realite ťažkých chvíľ, ktorým čelil, nám môžu pripomenúť aj nás samých v každodennosti života. Matúš Píšťalkár sa bál, že bude hanbou mesta, že sklame ľudí a z mesta ho vyženú. Opak sa stal pravdou – svoju úlohu splnil, daroval najväčší dar, aký mohol darovať a stal sa pánom Svetlice. V knihe ďalej nasledovalo aj stretnutie Matúša Píšťalkára s Pustovníkom. Obaja sú vzácni muži, plní vlastných tajomstiev, no dopĺňali sa navzájom svojím poznaním, cnosťami a múdrosťou. Vážili si jeden druhého.
Ako často sa pozeráme na seba samých len cez vlastný obmedzený pohľad, nedokážeme sa prijať takí akí sme a objať v sebe „Plameň“, ktorý nám dáva život. Ako často sa pozeráme na druhých práve cez náš pokrivený obraz a nedokážeme uvidieť Krásu a Lásku, ktorá sa nám zjavuje cez nich.
Postavy a príbehy v Pustovníkovi nás môžu povzbudiť a pomôcť nám hľadať vlastnú cestu, alebo aj samých seba.
Pripájam niekoľko citátov, ktoré ma oslovili:
- Bojovať so zlom sa musí. … to, že s ním vôbec bojuje, stačí.
- Veril, že ľudia by sa mali spájať, aby sa ostatným lepšie žilo na zemi. Každý môže prispieť. Silní silou, zruční zručnosťou a múdri múdrosťou. Nik nie je všetkým, aby dokázal sám urobiť zo sveta lepšie miesto. Ak však človek spojí sily s inými, môže dokázať zázraky. Pre všetkých, nie pre seba.
- Dobro je skutočné, kým zlo je len jeho pokrivenou napodobeninou.
- Zem je plná bojovníkov. Všetci odjakživa bojujeme o to, po čom túžime. Alebo o to, po čom by sme mali či nemali túžiť. Niet väčšieho omylu, než keď postavíme svoj život na piesku: na túžbach, ktoré nás nemôžu urobiť spokojnými na duši, nech už je to čokoľvek. Vybrať si slobodne zlo znamená zahubiť dušu. Veľa toho nevieme… ale najhoršie je, keď nevieme, po čom by sme mali túžiť, čo je to skutočne dobré pre človeka.
- Život je jednoduchší, keď sa nesnažíme vysvetľovať nemenné. Jednoduchší, keď si pripomíname, čo môže byť, namiesto toho, aby sme si pripomínali, čo malo alebo mohlo byť.
- Krása patrí na svetlo a nie do tmy.
- Aj naše myšlienky sú ako soľ, čo osolí celú hlavu, alebo ako cukor, čo ju osladí.
