Bola som vtedy tínedžerka a náš kňaz vo farnosti nám povedal, že tam určite musíme ísť, lebo ten človek raz bude vyhlásený za svätého. A tak sme sa s niekoľkými mladými vybrali 30.6.1995 do Nitry na stretnutie mládeže so Svätým Otcom Jánom Pavlom II. Úprimne, z tohto stretnutia si pamätám iba pár vecí – skandovanie: „My sa slnka nebojíme“; cudzie slová z pápežových úst: indiferentizmus, relativizmus, nacionalizmus; naťahovanie krkov, aby sme Svätého Otca uvideli v papamobile na vlastné oči; a moje žartovné pýšenie sa, že mám fotku pápeža. Túto:
Prednedávnom ma surfovanie po nete doviedlo až sem a prečítala som si príhovor dnes už svätého Jána Pavla II. z Nitry celý. Podľa mňa povedal prorocké slová, ktoré sa len postupne uvádzajú do života, alebo sa budú uvádzať, ak ich uchopíme. Najviac vo mne rezonuje jeho modlitba za Slovensko. Citujúc slová sv. Cyrila pred smrťou, pápež sa za nás modlí: „Vlej im do sŕdc slovo svojho synovstva.“ A zopakuje to dvakrát, aj na konci svojho príhovoru, akoby to chcel podčiarknuť, povedať, že toto je pre vás dôležité.
Otec zjavuje svoju lásku mnohým ľuďom a vlieva synovstvo a dcérstvo do ich sŕdc.
Od toho stretnutia prešlo 24 rokov. Naplnili sa (tiež prorocké) slová môjho kňaza, že tento človek raz bude vyhlásený za svätého, a ja na vlastné oči vidím aj to, že žijeme čas, keď Boh vypočúva modlitbu Svätého Otca a sv. Cyrila za našu krajinu. Mám tú milosť slúžiť na seminároch Otcovo srdce už sedem rokov a vidím, ako nebeský Otec zjavuje svoju lásku mnohým a mnohým ľuďom, ako vlieva synovstvo a dcérstvo do ich sŕdc. Počet seminárov rastie, ale ani to nestačí uspokojiť dopyt. Tento rok je výnimočný množstvom ľudí, čo nám v registračných formulároch čakajú pod čiarou a nedostanú sa na seminár pre naplnenú kapacitu. Ľudia sú hladní po Otcovej láske a to je dobre.
Je to o TÚŽBE a o jednoduchom PRIJATÍ DUCHA VZŤAHU
Premýšľala som nad tým, ako si teda nechať vliať do srdca toto synovstvo (a dcérstvo). Svätý Pavol píše (Gal 4, 6), že to Duch Svätý v nás volá: „Abba, Otecko!“ Verím, že sa môžeme modliť slovami: „Príď, Duchu synovstva. Príď, Duchu Svätý, a volaj vo mne na Otca: ,Abba, Otecko‘. Príď, Duchu synovského vzťahu.“ Je to o TÚŽBE a o jednoduchom PRIJATÍ DUCHA VZŤAHU. Ani toto nie je o našom výkone, ktorým to sami dosiahneme.
Najlepším Synom a najkrajším príkladom synovstva bol Ježiš
Najlepším Synom a najkrajším príkladom synovstva bol Ježiš. Stále vo mne rezonuje scéna z Gibsonovho filmu Umučenie, keď Ježiš pred bičovaním hovorí: „Moje srdce je pripravené, Otec.“ Celá jeho misia bola vlastne darom Syna Otcovi. Ježišova motivácia bola synovská: Čo je dôležité pre teba, Otec, to je dôležité pre mňa. Jeho darom Otcovi bolo, že mu za cenu svojho života priviedol späť jeho stratené deti a že zjavil pravdu o jeho milosrdnej tvári. Jeho myšlienky boli zjednotené s Otcovými, jeho srdce bolo zamerané na to, po čom túži Otec: „Vždy robím, čo sa jemu páči“ (Jn 8, 29). Súčasťou jeho synovstva bola láska, intimita a dôvernosť s Otcom. Ale tiež moc, sláva a majestát, ktorú Ježiš zjavoval zázrakmi. No k jeho synovstvu takisto patrila poslušnosť a utrpenie, ktoré Otcovi priniesol so svojou krvou do Svätyne ako veľkňazský dar a tým nám navždy otvoril cestu DOMOV.
Toto svoje krásne synovské srdce do nás Ježiš túži vtlačiť
Toto svoje krásne synovské srdce do nás Ježiš túži vtlačiť. Túži nám vliať synovstvo a dcérstvo. Darovať nám to synovské srdce, ktoré vie prijať Otcovu lásku, povzbudenie, útechu, pochvalu a dedičstvo; tešiť sa z nich a žiť v tejto identite. To synovské srdce, čo je trpezlivé, pokorné, poslušné a tiché. To synovské srdce, čo má odvahu hovoriť pravdu a konať, aj keď to ide proti prúdu davu. To synovské srdce, čo prináša svoju bolesť a utrpenie ako vzácny dar Otcovi a spája ich s bolesťou a utrpením Syna a tak dopĺňa, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev (Kol 1, 24).
Nechajme si vliať takéto synovstvo a dcérstvo. Nechajme, nech do nás Ježiš vtlačí svoje synovské srdce. Sv. Cyril a sv. Ján Pavol II. sa za nás určite horlivo prihovárajú aj v tejto chvíli.
Eva Petrovičová
.
