Od rwandskej genocídy uplynulo už 25 rokov, ale jej odkaz je stále aktuálny aj dnes. Povedala by som, že možno ešte aktuálnejší ako v minulosti. Masaker namierený proti etnickej skupine Tutsiov, ktorý si vyžiadal milión obetí, je mementom pre každú krajinu, kde sa k slovu dostávajú hlasy šíriace nenávisť voči nejakej skupine ľudí. Otec Ubald predpisuje na takú situáciu jednoduchý, ale neľahký liek: odpustenie.
Kniha plná nádeje.
Príbeh otca Ubalda, ktorý v genocíde prišiel o 80 príbuzných a 45-tisíc farníkov, nie je čítaním ku kávičke a koláčiku, skôr k vreckovke a ružencu. Krutosť, o ktorej budete čítať, vás prinúti zamyslieť sa nad tým, čoho všetkého je človek schopný, keď sa nechá zaslepiť nenávisťou a zlom. (Rovnaký pocit som mala po návšteve Osvienčimu.) A predsa je to kniha plná nádeje a pokoja, pretože na jej konci nachádzame zmierenú krajinu, v ktorej si bývalí nepriatelia podávajú ruky a už sa nenazývajú Hutuami a Tutsiami; všetci sú Rwanďania, bratia a sestry v Kristovi.
Aj moje „malé“ rozhodnutie, môže spustiť lavínu zmeny
Uzdravenie krajiny sa začalo jedným poslušným kňazom, ktorého si Boh už pred genocídou pripravoval na dielo zmierenia a uzdravovania. Z jeho rozprávania sa možno toľkému naučiť! Napríklad to, že aj moje „malé“ rozhodnutie, môže spustiť lavínu zmeny v krajine. Všetko, čím ma Boh v živote prevedie, môže slúžiť v budúcnosti pre moju službu a šírenie Božieho kráľovstva. A každá bolesť ma robí citlivejšou voči trápeniu iných ľudí a učí ma súcitu.
Neuveriteľné!
Otec Ubald nie je jediný, kto odpustil strojcom genocídy. V knihe spomína príbehy svojich farníkov, ktorí dokázali odpustiť krutosť, surovosť, násilie a vraždy. Najviac ma dojal príbeh mladej ženy, ktorej otec zabil susedkinho manžela. Keďže jej syn bol vojak a nemohol sa o matku starať, táto mladá žena pohnutá ľútosťou sa rozhodla o túto vdovu postarať. Jej prejavy obetavej lásky roztopili srdce syna tejto vdovy, ktorý si ju napokon vzal za ženu. Neuveriteľné! Po prečítaní knihy si uvedomíte, že ak títo ľudia dokázali odpustiť niečo také, ja musím odpustiť každú malichernosť, pre ktorú som sa na niekoho hnevala. Ak Rwanďania dokázali odpustiť vraždu, ja musím odpustiť, keď so mnou niekto nesúhlasí, ohovára ma alebo mi ukradne dobrý nápad.
Lebo ako hovorí otec Ubald, tajomstvo pokoja – vnútorného i spoločenského – spočíva v odpustení.
Zuzana Venglíková, prekladateľka knihy
