Jedna z najhlbších a najvážnejších otázok, aké si kresťania kladú, je, či aj dnes Boh s nami komunikuje, a ak áno, ako ho môžeme počuť. Mnohí, ktorých stretávam v spoločenstvách alebo na animátorských školách, sa trápia mylnou predstavou, že oni Boha skrátka nepočujú. Viete, čo by im na to odpovedal Pete Greig? Počujú ho, a to oveľa častejšie, ako si myslia! Háčik je v tom, že očakávame, že sa nám prihovorí v ohni, víchre či zemetrasení, ako s tým počítal aj prorok Eliáš na vrchu Horeb, a neuvedomujeme, že Boží hlas je práve ten tichý a príjemný šelest, ktorý nám tak často zaznieva v duši. Ako teda počuť Boha?
Po knihe Ako sa modliť prichádza obľúbený autor Pete Greig celkom logicky s pokračovaním Ako počuť Boha. Za svoje peniaze dostanete presne to, čo nadpis sľubuje: jednoduchého (avšak v žiadnom prípade nie plytkého či neodborného) sprievodcu (plného praktických podnetov) pre obyčajných ľudí (ako sme vy a ja, zahltení prácou a povinnosťami, ale zúfalo túžiaci počuť Boha).
Ako počuť Boha – Na ceste do Emauz
Keďže som už prekladala dve knihy s touto tematikou a x som ich aj prečítala, môžem úprimne zhodnotiť, že Ako počuť Boha je na tému počúvania Božieho hlasu momentálne najlepšia kniha v slovenčine. Na rozdiel od iných, ktoré sa obyčajne zameriavajú iba na jednu formu počúvania Boha, Greigova kniha opisuje celú paletu najčastejších spôsobov, akými sa nám Boh prihovára, počnúc Písmom, proroctvami a snami, a končiac komunitou, stvorením a kultúrou.
Kostru knihy tvorí príbeh emauzských učeníkov, ktorí Ježiša stretli na ceste z Jeruzalema do svojho rodného mesta. Za tých pár hodín, čo s nimi Ježiš strávil, sa im prihovoril aspoň piatimi rôznymi spôsobmi! Toto mám na Greigovi rada: že na notoricky známe biblické príbehy sa dokáže pozrieť novým, sviežim pohľadom, takže máte pocit, akoby ste ich čítali prvý raz. (A mimochodom, vedeli ste, že jedným z tých dvoch učeníkov bola pravdepodobne žena?)
Boha najľahšie počuť v jeho slove. Ako?
Z mnohých vecí, ktoré si odnášam z tejto knihy, sa podelím o dva postrehy. Po prvé, Boha možno najľahšie počuť v jeho slove – na tom sa zhodneme. Ako často však Bibliu čítame akoby bez úžitku; nezažívame, že by nám pri jej čítaní „horelo srdce“ ako emauzských učeníkom, pretože k Písmu nepristupujeme s tým, že nám má čo povedať. Hlboko vo mne zarezonovalo autorovo priznanie, s ktorým som sa musela pokorne stotožniť: „Hanbím sa priznať, ako často načieram do Písma nedbanlivo a nechce sa mi vytrvalo hľadať tú vzácnu perlu, ktorá sa v ňom ukrýva. A to zrejme preto (naozaj to mám povedať?), lebo nie vždy očakávam, že v ňom nájdem niečo cenné.“ A vzápätí Pete Greig dodáva: „Aké skryté poklady by som objavil, keby som Bibliu vždy otváral s presvedčením, že je v nej pre mňa niečo nekonečne vzácne a že ak budem hľadať dôkladne a dostatočne dlho, istotne to napokon nájdem?“
Neostáva však iba pri lamentovaní, ale ponúka konkrétny spôsob, ako oživiť chvíle strávené nad Písmom. Nadväzujúc na starobylú prax rozjímavého čítania lectio divina, vysvetľuje, ako čítať Bibliu srdcom. Greig sa netvári, akoby vymyslel koleso, ale priznane čerpá zo stáročnej tradície mystikov a mystičiek, cirkevných a púštnych otcov Cirkvi.
Odkedy som začala praktizovať tento prístup k čítaniu Písma, teším sa na ranné stíšenie s Božím slovom. Otváram ho s vierou, že v ňom nájdem niečo, čím sa mi Boh chce prihovoriť práve dnes a do konkrétnej situácie, a doteraz to vždy vyšlo.
„Krátke samoty“
Druhá vec, ktorú sa snažím aplikovať, je učiť sa zotrvávať v tichu. V dnešnej dobe sa niečo také javí ako nemožné. Odísť na víkendové duchovné cvičenia strávené v tichu si nemôže dovoliť každý, ale všetci môžeme využívať takzvané „krátke samoty“ počas dňa – chvíle neskoro večer alebo hneď po prebudení, čas strávený v kúpeľni alebo presunom v MHD –, ktoré sme sa naučili vypĺňať digitálnym rozptýlením v podobe hudby, audiokníh a podcastov. Ak v takých chvíľach odmietneme siahnuť po mobile, vytvoríme si oázy ticha s Bohom, ktoré za celý deň môžu tvoriť až hodinu času! A ako na to? „Choďte domov dlhšou cestou,“ radí Greig, „namiesto sprchy si dajte kúpeľ, vstaňte o niekoľko minút skôr, na schôdzku choďte peši, nie autom, po jedle ostaňte sedieť pri stole, zájdite do galérie, choďte sami na kávu s knihou, namiesto prózy siahnite po zbierke básní, vypnite hudbu, keď váš partner odíde z domu.“
Ako počuť Boha – kniha plná povzbudivých svedectiev
Ak ste už niečo od Peta Greiga čítali, viete, že sa môžete tešiť na úžasné svedectvá o Božom pôsobení, a to v celkom obyčajných, takmer prehliadnuteľných veciach (pri ktorých si poviete: „Veď aj ku mne Boh takto hovorí!“), ale aj fascinujúcim spôsobom, ktorý možno označiť za zázrak (vtedy si poviete: „Pane, toto chcem aj ja!“).
Do kategórie svedectiev možno zaradiť aj stručné životopisy veľkých svätcov na konci kapitol, na ktorých autor dokumentuje konkrétny spôsob, akým sa nám Boh prihovára. Tým, že sa tieto osobnosti naučili počuť Boha, nezmenili život iba sebe, ale aj mnohým iným (vrátane nás), ktorí sa od nich učili. Sú medzi nimi Augustín z Hippa, Ignác z Loyoly, Juliana z Norwichu či Heidi Baker.
Ďalším praktickým rozmerom knihy sú cvičenia na počúvanie Boha na konci každej kapitoly, ktoré vám pomôžu aplikovať do života to, čo sa v danej kapitole preberalo.
Boh ma pozná!
Vo svete, ktorý kladie dôraz na výkon a úspech, je potrebné zdôrazniť, že počúvanie Boha nie je o pretekaní sa v tom, kto ho počuje lepšie ani o nespochybniteľnej istote. Je o vzťahu. „To, na čom záleží,“ píše Greig, „je prostredný kúsok tohto verša: ‚Moje ovce počúvajú môj hlas. Ja ich poznám a ony ma nasledujú.‘ Ježiš Kristus ma pozná! Vie, ako sa volám, pozná moje myšlienky, zlyhania, obavy a sny, a aj napriek tomu ma miluje. Počúvam jeho hlas, pretože on ma pozná lepšie ako ja sám seba. Nasledujem jeho príklad, pretože mu na mne záleží viac než komukoľvek inému na svete.“
Knihu Ako počuť Boha odporúčam všetkým veriacim, ktorí sa túžia posunúť vo vzťahu s Bohom bez ohľadu na to, či s ním kráčajú mesiac alebo desať rokov.
