HomeKto smeEva Štrbová

Eva Štrbová

Autor

Dátum

Kategória

Nedávno sa mi moja dobrá kamarátka priznala, že sa v detstve hnevala na moje neustále čítanie. Podobne ako hudobná ma odvádzalo od spoločných dobrodružstiev, ktorých bolo podľa nej vždy málo. Na hudobnú som sa hnevala aj ja, ale na čítanie? Dá sa bez neho vôbec žiť? Doteraz považujem za životu nebezpečné to skúsiť, preto neviem.

Za každú urobenú skúšku som sa odmenila knižkou. Predajňa Dobrá kniha v Trnave na mne počas môjho vysokoškolského štúdia sociológie zarobila tisíce, ešte stále od nich očakávam ďakovný list :-).

V poslednom ročníku som vo svojom vnútri zachytila neštandardné Božie pozvanie odovzdať sa mu a celkom zasvätiť vo svete ako zasvätený laik. Odpovedala som na toto špecifické a pre ľudí nie celkom pochopiteľné povolanie svojím áno. Je to už takmer 17 rokov.

Keď prišiel čas vyjadriť moju lásku k Ježišovi aj činmi a ja som odchádzala na misie do Kazachstanu, prijala som fakt, že sa prísun literatúry obmedzí, vložila som do batoha Vedu kríža od Edity Steinovej a pevnejšie som sa privinula k Biblii. Nielen ja, ale aj Andy a Heňa. Po večeroch sme čítali Skutky apoštolov a túžili vidieť, ako ľudia prichádzajú ku Kristovi. Keď prišli ťažké chvíle, Heňa znovuobjavila jedenástu kapitolu Listu Hebrejom. Nakazila aj nás, čítali sme, čo všetko získali bohabojní muži a ženy vierou, tiekli nám slzy a túžili sme sa im podobať. Dostali sme silu v slabosti a Heňa aj manžela Martina, ktorý pomáhal kňazovi vo farnosti asi 500 km severne od nás. O niekoľko rokov neskôr Maťo spolu s ďalšími dvoma priateľmi založil Kumran.

Asi v polovici nášho pobytu v Alma-Ate prišla do farskej knižnice obrovská zásielka kníh z Ruska, medzi nimi veľa skvostov: diela Alexandra Meňa, niektoré tituly od C. S. Lewisa, o ktorých ešte na Slovensku nebolo ani chýru, ani slychu. Boh sa o mňa postaral. Nemusel takýmto spôsobom, zjavne však chcel.

Vrátila som sa na Slovensko, už nie do mojej milovanej rodnej Žiliny, ale do krásneho Podolínca, presláveného Barbarskou nocou, vierou a utrpením internovaných kňazov a tiež Michalom Zamkovským a Riekou Života – toto spoločenstvo sa stalo mojím novým domovom.

Nasledovalo niekoľko rokov učenia v špeciálnej škole, ďalšie roky v Kazachstane a ponuka od Martina pridať sa ku Kumranu. Venovať sa knihám na plný úväzok a ešte za to dostávať plat. Takej ponuke sa dlho odolávať nedalo. V Kumrane som od júla roku 2008. Robím tu všetko, čo treba. Zásobujem sklad, riešim problémy, komunikujem s vami telefonicky aj emailom. Spolu s ďalšími vyberám knihy, ktoré vydávame, a redigujem preklady.

Knihy si ma vyhľadávať neprestali. Môj prvý Kindle mi otvoril nedozerný svet anglickej literatúry dostupnej na jeden klik a Audible rýchlo rastúci svet audiokníh. Ale aby sme sa zle nepochopili. Nemyslím si, že čítanie je automaticky dobré, a nie je kniha ako kniha. Preto si naozaj dobre vyberám, čo čítam. Som však veľmi vďačná za tento nádherný spôsob, ako si my ľudia navzájom pomáhame objavovať pravdu a krásu sveta okolo nás i v nás, pokojne na ňu upriamovať pozornosť a potom sa z nej ticho tešiť. Knihy sú pre mňa posledný krok k tichu a v tichu stretávam Toho, ktorý je.

Previous articleMartin Dubjel
Next articleKatka Šugereková
Eva Štrbová
Redaktorka vydavateľstva kumran.sk

Najčítanejšie články