Najnovší román Tessy Afsharovej Klenot Nílu nás zavedie do tajuplného kráľovstva Kúš opradeného záhadami a legendami, ktoré sa rozprestieralo na brehoch Nílu na území dnešného Sudánu. Pôvodne bolo známe pod názvom Núbia a jeho králi v siedmom storočí pred n. l. vládli ako egyptskí faraóni. Neskôr vzniklo samostatné kráľovstvo známe veľkými zásobami striebra a zlata, ktoré prekvitalo medzi tretím storočím pred n. l. a štvrtým storočím n. l.. Archeológovia objavili vyše 250 pyramíd, ktoré po sebe zanechal tento záhadný národ. Kúšijci hovorili merojským jazykom, ktorý sa dodnes nepodarilo úplne rozlúštiť, preto o tejto významnej civilizácii máme iba málo poznatkov.
Určite ste si už všimli, že hrdinky románov Tessy Afsharovej sú postavami z Biblie. Zaujíma vás, kto je hrdinkou Klenotu Nílu? Po prvý raz pôjde o ženu tmavej pleti – napoly Kúšijku, napoly Rimanku. Podnet k vytvoreniu tejto postavy dala Tesse jej čitateľka černošského pôvodu, ktorá ju prosila o hrdinku, s ktorou by sa mohla stotožniť. Kde však v Novom zákone nájsť postavu, ktorá by spĺňala túto požiadavku? Jediná postava, ktorá autorke napadla, bol eunuch spomínaný v Skutkoch apoštolov (Sk 8, 26 – 39). Ako by však eunuch mohol mať dcéru? Nuž… tak sa zrodil námet na túto knihu!
Rozhovor s autorkou:
Čo ste sa dozvedeli počas písania románu Klenot Nílu?
Zamilovala som sa do Kúšskeho kráľovstva. Priťahovali ma oddelené svety kráľa a kráľovnej a tajomstvá, ktoré sme dodnes nerozlúskli. Neviem sa dočkať, keď sa niekomu konečne podarí rozlúštiť merojské písmo, aby sme sa o týchto geniálnych ľuďoch dozvedeli viac. Naučila som sa veľa aj o plavbách po Níle, o ťažkostiach pri zdolávaní šiestich kataraktov a o fascinujúcich starovekých pamiatkach, ktoré sa nachádzajú na jeho brehoch.
Ďalšou oblasťou, do ktorej som prenikla hlbšie, bol zložitý svet rímskej architektúry. Môj manžel mi ukázal Desať kníh o architektúre od Vitruvia, najslávnejšieho rímskeho architekta tej doby. Spoločne sme žasli nad jeho technickými znalosťami a dôvtipom jeho návrhov. Starovekí architekti museli ovládať všetko od matematiky a výpočtov nosnosti, cez kvalitu pôdy a vlastnosti rôznych druhov dreva a betónu až po riadenie stavebných prác. Skutočne pôsobivé!
Čo nás Charilinin príbeh učí o viere?
Niekedy náš život ovládajú naše vlastné túžby, alebo rozum, alebo rôzne popudy, a my si to ani nemusíme uvedomovať. Niekedy sa riadime klamstvami, ktoré nám do uší šepkajú naše staré jazvy. Viera nastoľuje v našich dušiach poriadok. Boh nás v Kristovi oslobodzuje spod moci starých rán. Aj my sa, podobne ako Charilina, môžeme naučiť hľadať svoju hodnotu v Bohu, zveriť mu svoju budúcnosť a prestať sa usilovať mať všetko pod kontrolou.
Ktoré verše okrem statí zo Skutkov vás inšpirovali pri písaní Klenotu Nílu?
Každá kapitola sa začína veršom, ktorý nám pomáha pochopiť jadro príslušnej kapitoly a do väčšej hĺbky odhaľuje hlavnú tému príbehu. Podobne som to urobila aj v niektorých predošlých románoch a zakaždým ma prekvapilo, ako čitatelia na tieto verše reagovali a videli v nich prepojenie so svojou aktuálnou situáciou.
S čím Charilina duchovne zápasí na začiatku románu?
Je natoľko sústredné na vlastné túžby, že nečaká na Boha a prevezme iniciatívu do svojich rúk. Túži po jeho požehnaní, ale nedokáže čakať na jeho pokyny. Modlitba a stíšenie sú pre ňu náročné, pretože všetku svoju pozornosť zameriava na nutkavé impulzy, ktoré sa rodia z jej túžob. Hoci nasleduje Ježiša, nevie, ako mu odovzdať vládu nad svojím životom.
Čo prajete čitateľom románu Klenot Nílu?
Aby nedovolili svojim jazvám rozhodovať o ich budúcnosti. Prajem im, aby sa vnímali očami viery a uverili, kým sú v Kristovi. Tento román je príbehom o uzdravení najhlbších zákutí duše.
Tessa ako trinásťročná navštívila Egypt so svojou matkou a sestrou. Doteraz má na tento dobrodružný výlet nádherné spomienky. Táto fotografia zachytáva Tessinu matku v deň, keď navštívili pyramídy… a do jednej dokonca čupiačky vošli!
Zdroj: https://tessaafshar.com/resources-and-news/
