Ak by ste si túto jeseň mali prečítať nejaký román, určite siahnite po novej Lynn Austinovej. Opisuje životné osudy troch generácie žien, ktoré sú tak nabité udalosťami, že budete mať pocit, akoby ste prečítali tri samostatné romány. A navyše Austinová píše výborne, takže to bude aj čitateľský zážitok. Opäť som pre vás vytiahla pár myšlienok, ktoré ma na románe zaujali.
Aká matka – taká Katka
Aj vám sa už stalo, že ste sa zaprisahávali: „Nikdy nebudem ako moji rodičia!“ a potom ste sa pristihli pri tom, že opakujete ich chyby? Hrdinky románu Po čom vždy túžila opakujú ako „cez kopirák“ chyby svojich matiek, ktoré na nich predtým odsudzovali. Prečo? Kdesi som raz čítala, že ak svojich rodičov súdime za ich chyby, sami padneme v tom istom. Tak sa v rodine vytvoril vzorec: matka svojím morálnym zlyhaním sklame dcéru – tá ju za to odsúdi, ujde z domu a začne nový život v cudzom meste – sama sa dopustí rovnakého zlyhania – sklame svoju dcéru – tá ju za to odsúdi a ujde z domu…
Tento začarovaný kruh sa preruší až vtedy, keď sa jedna z postáv – Kathleen – pod vplyvom okolností rozhodne konfrontovať sa s minulosťou svojej rodiny a zasvietiť do tmavých, zaprášených skríň rodinnej histórie aj za cenu toho, že v nich objaví príslovečných kostlivcov.
Milosrdenstvo víťazí nad súdom
Garantujem vám, že po prečítaní kapitol o Kathleeninom detstve budete mať na jej matku poriadne nervy. Kathleen sa však napokon podarí nad súdom zvíťaziť (hoci jej to trvalo až tridsaťpäť rokov). Ako? Milosrdenstvom. Keď sa od matkinej bývalej najlepšej priateľky dozvie, čím si jej zosnulá matka v živote prešla, začne chápať jej slabosti a srdce jej naplní súcit. Ďalšia lekcia, ktorú si môžeme vziať z tejto knihy: byť voči druhým milosrdní, pretože často nevieme, čím si v živote prešli a aké boje zvádzajú.
Román nesie aj posolstvo nádeje pre tých, ktorí sa trápia pre „čierne ovce“ alebo „márnotratných synov a dcéry“ vo svojej rodine: Vytrvalo sa modlite, Boh má spôsoby, ako sa dostať ku každému srdcu a môže na to použiť všetko, dokonca aj… To vám neprezradím. Dozviete sa to, keď knihu dočítate až do konca.
Kathleen sa svojej dcére nikdy neotvorila, takže si boli vzdialené, a zároveň sa ani nikdy nepýtala vlastnej matky na jej mladosť, prežívanie, problémy. Koľkokrát si až po smrti blízkej osoby uvedomíme, aká dôležitá pre nás bola, ako málo času sme s ňou strávili, ako málo sme sa pýtali na jej život, ako málo záujmu sme jej prejavili, a pritom jej príbeh môže mať dosah aj na náš život. Snáď vás tento román podnieti k tomu, aby ste pri najbližšej návšteve rodičov alebo starkých vytiahli rodinný fotoalbum, zalistovali v ňom a povypytovali sa na ich detstvo a dobu, v ktorej vyrastali. Určite sa dozviete mnoho zaujímavého.
Nový začiatok
Ako som už spomínala, hrdinky románu hľadajú nový začiatok, túžia po druhej šanci, po čistom štíte. Myslia si, že ho nájdu, keď sa presťahujú do iného mesta, kde ich nikto nepozná. Minulosť ich však skôr či neskôr dobehne. Riešenie ponúka jedna z postáv, ktorá po veľkej životnej skúške dospieva k záveru: „Ak sa zbalíš a utečieš pred svojimi problémami, budeš ich všade ťahať so sebou. Jediný spôsob, ako začať nanovo, je… stať sa novým stvorením v Kristovi… Iste, s minulosťou sa treba vyrovnať a poprosiť o odpustenie… Ale iba Ježiš dokáže stvoriť všetko nové.“
Ak ste čítali Austinovej predošlý román V tvojej koži, pamätáte si, že bol ako učebnica druhej svetovej vojny postavená na príbehoch. Keďže kniha Po čom vždy túžila zachytáva až tri generácie, dozviete sa o mnohých kľúčových udalostiach amerických a svetových dejín celého 20. storočia, ako bola prohibícia, veľká hospodárska kríza, zrod odborového hnutia, útok na Pearl Harbor, zhodenie bômb na Hirošimu a Nagasaki, kubánska raketová kríza a atentát na prezidenta Kennedyho. Vďaka tomu, že sú prepletené s osudmi hlavných postáv, ľahšie si ich zapamätáte, lepšie si ich predstavíte v kontexte doby a pochopíte, ako vplývali na osudy jednotlivcov. Výborný podnet pre dejepisárov, ako pomocou „malých dejín“, teda dejín jednotlivcov, učiť o „veľkých dejinách“.
Po čom vždy túžila?
Prečo autorka zvolila práve tento názov? Myslím, že preto, lebo to, čo od života očakávame, čo si stanovíme za jeho cieľ, rozhodne o jeho kvalite. Čo považujeme za životný úspech, pre ktorý sa oplatí namáhať? Kariéru, bohatstvo, majetok, prestíž alebo to, čo životu dáva pravý zmysel – vzťahy?
Pri prekladaní tohto románu som mala pocit, akoby sa Austinová výrazne zlepšila aj v spôsobe písania. Jej štýl sa mi zdal oveľa hladší, prepracovanejší a vtipnejší ako v predošlej knihe. Veď posúdite sami. Zároveň veľmi oceňujem, že kresťanské posolstvo nepôsobilo v knihe „ako päsť na oko“, ale bolo doň zapracované pomerne citlivo. Po prečítaní románu Po čom vždy túžila vo vás zostanú silné emócie a chuť spoznávať príbehy svojich predkov. Kniha môže byť podnetom obnoviť spretŕhané rodinné putá a priniesť odpustenie tam, kde doteraz víťazil súd.
Záverečný verdikt: po všetkých stránkach obohacujúci román!
