Ešte pred pár dňami som priateľom vysvetľovala, že toho momentálne riešim príliš veľa a nepotrebujem si ničiť nervy sledovaním správ a ak by sa začala vojna, tak sa to určite dozviem. Ale to, že sa niečo také naozaj stane, som vôbec neočakávala. Keď mi od nich vo štvrtok ráno prišla správa, vyrazila mi dych a zamotala všetky myšlienky v mojej hlave. Ešte stále sa nerozmotali, ale je pár veci, ktoré mi pomohli znovu sa nadýchnuť. Spolupatričnosť a rozhovory s priateľmi tu aj na Ukrajine a hlavne konkrétna praktická pomoc. Verím, že to teraz zažívame všetci, vidno to na sieťach aj na hraniciach. Musím sa priznať, že zo začiatku som sa trochu bála, akým spôsobom na prichádzajúcich Ukrajincov budeme ako národ reagovať, ale som hlboko dojatá tým, aká spontánna a veľká vlna podpory sa pre nich na Slovensku zdvihla.
Urobiť niečo konkrétne
Včera som sa hlavne z vlastnej potreby urobiť niečo konkrétne svojimi rukami, niekam ísť, niečo tam odniesť a stretnúť sa tam s inými ľuďmi vo fyzickom, nielen virtuálnom priestore, rozhodla ísť na dohodnuté miesto v Žiline a odniesť tam tašku s pár vecami zo „zoznamu“. Keďže som to nemala ďaleko, kráčala som peši cez sídlisko a ako som sa blížila k bodu B, začalo sa objavovať viac a viac ľudí s podobnými taškami, kráčajúcich tým istým smerom. Prehĺtala som slzy, pri pohľade na rodiny s deťmi, z ktorých každé hrdo nieslo svoj príspevok, na kráčajúce staršie ženy a mladých mužov s ťažkým nákladom. A keď som o päť minút pred stanoveným časom dorazila na parkovisko, bolo tam už toľko vecí, že som sa začala trochu obávať, či sa ich organizátorom podarí na hranice dopraviť. Uložila som detské príkrmy k príkrmom, plienky k plienkam a odľahčene som odchádzala. Večer som sa dozvedela, že dobrovoľné dary naplnili sedem dodávok a kamión. Toto bolo len jedna neoficiálna žilinská zbierka a tak si ani neviem predstaviť, čo všetko sa muselo v týchto dňoch vyzbierať po celom Slovensku.
Finančná pomoc je praktickejšia
Považujem tieto iniciatívy za úžasný prejav spolupatričnosti, ale sú trochu ťažko koordinovateľné a v tomto momente už asi bude praktickejšie poskytnúť priamu finančnú pomoc organizáciám, ktoré poznáte a dôverujete im, alebo jednotlivcom, ktorí už týchto ľudí v núdzi ubytovali.
Ak nijaké nepoznáte, tu sú dve z nich:
https://www.charita.sk/charita-vyhlasuje-zbierku-pomozme-ludom-na-ukrajine/
https://depaulslovensko.darujme.sk/pomoc-ukrajine/
Prosím o modlitbu
Viacerí zo zamestnancov kumranu sme mali to šťastie prežiť v mladosti nezabudnuteľný čas v medzinárodných školách evanjelizácie. Modlili, učili a zabávali sme sa spoločne s ľuďmi z mnohých národov strednej a východnej Európy preto máme medzi našimi osobnými priateľmi aj veľa Poliakov, Litovcov, Lotyšov… a samozrejme Ukrajincov. Teraz sme sa tieto kontakty obzvlášť vďační, umožňujú nám komunikovať s ľuďmi na Ukrajine priamo a organizovať konkrétnejšiu pomoc. A tiež sme ešte trochu osobnejšie motivovaní podporovať ich modlitbou. Ako mi včera napísala Ilona, ktorá žila v blízkosti Kyjeva:
„Ja som v pohode, prišla som na západ, tu je bezpečne. Prosím o modlitbu za našu zem, armádu a národ.“
Rozširujeme jej prosbu aj na všetkých vás a zahŕňame do nej aj Rusko, kde máme tiež veľa priateľov, pre ktorých je táto vojna hrozné zlo a neželajú si ju rovnako ako my.
(Jednou z mnohých modlitbových iniciatív, ktoré v týchto dňoch vznikajú, je aj Modlitbová reťaz za pokoj v Ukrajine: https://www.mojakomunita.sk/web/retaz. Ide o spoločnú iniciatívu webov www.modlitbyzamier.sk, www.modlitby24-7.net a www.mojakomunita.sk)
