Veríte, že Boh koná zázraky aj dnes? A ako by ste na túto otázku odpovedali v situácii, keď by sa vaše dieťa ocitlo na nemocničnom lôžku bez pulzu? Joyce Smithová to zažila, keď sa pod jej štrnásťročným synom Johnom preboril ľad a on zostal vo vode pätnásť minút, kým ho záchranári našli a vytiahli. Keď sa lekárom nepodarilo oživiť ho ani po trištvrte hodine, zavolali Joyce do miestnosti, aby sa s ním rozlúčila. Namiesto rozlúčky však zvolala mocným hlasom, aby jej Boh syna zachránil. Vtom prístroje zapípali a chlapcovo srdce začalo biť.
Tam by sa príbeh mohol skončiť, ale to je iba začiatok knihy Nečakaný zlom. V ďalších kapitolách sa dočítate o množstve vedecky nevysvetliteľných udalostí, ktoré dohromady vytvorili jeden obrovský zázrak. Viac vám prezrádzať nebudeme, naozaj sa to oplatí prečítať!
Prinášame vám rozhovor s Joyce Smithovou, jej synom Johnom a ich pastorom Jasonom Nobleom.
Joyce, mali ste obdivuhodnú vieru, že Boh Johna vzkriesi. Odkiaľ ste brali tú istotu, že sa to stane?
Joyce: Na úvod chcem povedať, že väčšina ľudí, za ktorých som sa modlila, zomrela. Sedemnásť rokov sme Boha prosili o dieťa. Mala som už troch chlapcov a o dve detičky sme prišli. John bol pre nás darom od Boha. Cestou do nemocnice som sa modlila: „Dal si mi ho, Bože, takže mi ho teraz nemôžeš vziať. Prosím!“ A Pán mi povedal: „Neboj sa, ja to mám v rukách. Postarám sa o to.“
Čo sa udialo v tej miestnosti na traumatológii?
Joyce: Až počas písania knihy mi sestra, ktorá mala vtedy službu, povedala: „Keď ste vstúpili do miestnosti, vošlo s vami ešte niečo iné. Cítili sme prítomnosť čohosi. Keď ste sa modlili za svojho syna, niečo pohlo stolom nahor s takou silou, až sme od neho museli cúvnuť. Všetci sme to cítili, ale nikto nič nepovedal. Až na druhý deň ktosi podotkol: ‚Počujte, čo ste cítili, keď sa tá žena modlila za svojho syna?‘“ Nikto to nechcel povedať prvý, ale napokon sa zhodli na tom, že s niečím podobným sa ešte nikdy nestretli.
Joyce v knihe hovoríte, že Boh vás na to všetko pripravoval. Ako ste to mysleli?
Joyce: V biblickej skupinke sme prednedávnom rozoberali knihu Beth Mooreovej Veriť Bohu. Naučila som sa, že Písmo hovorí: „Jazyk má moc nad životom i nad smrťou.“ Neznamená to, že keď poviem „Vyhrám milión dolárov“, tak sa to stane. Ide o to, že treba čítať Božie slovo, v ktorom sa nachádzajú Božie prisľúbenia a pravda. Nie je náhoda, že sme v skupinke hovorili o tom, čo znamená veriť Bohu. Autorka spomínanej knihy dáva čitateľom domácu úlohu: každé ráno sme mali vyhlasovať: „Verím, že Boh je taký, ako o sebe tvrdí. Verím, že Boh dokáže to, čo tvrdí, že dokáže. Verím mu.“ Písala aj to, že sme stvorení na Boží obraz; a keďže on je všemohúci, tak aj naše slová majú moc. Potom hovorí o tom, že máme vyslovovať Božie slová. Satan pozná Božie slovo, pretože pred zvrhnutím bol v nebi s Bohom. Keď teda začnete hovoriť slová Písma, satan začuje Boží hlas a musí sa podriadiť jeho autorite. Keď sa modlíte slovami Písma, začnú sa diať úžasné veci. Skrátka vôbec som nepochybovala o tom, že Boh Johna zachráni. Preto som bola nervózna z lekárov, ktorí moje presvedčenie nezdieľali.
Ako dlho bol John v nemocnici?
Joyce: Šestnásť dní. Prebudil sa na tretí deň, o sedem dní neskôr ho odpojili od umelej pľúcnej ventilácie a o ďalších sedem ho prepustili domov. A na štyridsiaty deň odvtedy, čo sa prebudil, mu oznámili že už nemusí chodiť na kontroly.
Jason: A všetko bolo naplánované na minútu. Keby bol vo vode o minútu dlhšie, už by do vody poslali iba potápačov, aby vytiahli jeho telo. John uviazol na dne tesne pod začiatkom súvislej ľadovej plochy. Aj malá vlna ho mohla vtiahnuť hlbšie pod ľad, kde by ho už nenašli. Kniha sa viac-menej začína tým, ako mu naskočil pulz. To však nie je koniec, pretože Johnov mozog bol v podstate mŕtvy. Lekári neverili, že sa dožije rána. Už sa pripravovali na to, že jeho srdce použijú pri transplantácii. A tak sme sa začali modliť ako najatí. Napriek tomu, že mal tep, mohol kedykoľvek zomrieť, pretože mu zlyhávali orgány. Vtedy sme si povedali: „Fajn, tep je len začiatok. Budeme sa modliť dovtedy, kým odtiaľto sám neodíde.“ A to sa naozaj stalo. Z nemocnice odišiel po vlastných, ani ho nemuseli posadiť na vozíček.
John, ako si spomínaš na ten osudný deň na jazere?
John: S chalanmi sme boli na ľade a šmýkali sme sa. Vtedy mi zavolala mama a opýtala sa ma, či si chcem ísť zahrať basketbal, na čo som jej odpovedal: „Áno, samozrejme. Zavezieš ma do telocvične?“ Počas telefonovania som chodil, takže som vôbec nerozmýšľal, kam kráčam. Ľad sa postupne stenčoval. Povedala: „Mám ťa rada,“ a ja na to, „Aj ja teba, mami,“ a zložil som. Povedali mi, že asi o tri alebo štyri sekundy neskôr sa ľad preboril a všetci traja sme sa ocitli vo vode.
Ako táto udalosť zmenila vašu rodinu?
John: Čo sa týka rodiny, zblížilo nás to. Dvaja z mojich bratov nie sú veriaci, takže to, čo sa mi stalo, nimi otriaslo. Keďže sme si teraz bližší, máme viac príležitostí svedčiť im o Bohu. Napriek tomu, že som zažil takú neuveriteľnú vec, mávam občas pochybnosti. Moji rodičia sú už starší, a tak mi sem-tam napadne: „Budú v poriadku, keď odídem na vysokú? Zvládnu to bezo mňa?“ Mama ma vždy upokojuje: „Všetko bude v poriadku, nerob si starosti. Boh to má v rukách. Staral sa o nás celých tridsaťtri rokov, kým ťa nám poslal; postará sa o nás aj teraz.“ Jej dôvera v Boha ma inšpiruje, aby som sám rástol vo viere.
Kniha Nečakaný zlom je pre každého, kto túži oživiť svoju vieru v to, že Boh koná zázraky aj dnes. Okrem opisu udalostí, ktoré súviseli s Johnovým zázrakom, sa venuje aj téme modlitby, nevypočutých prosieb, nádeje a spoliehania sa na Božie prisľúbenia. Príbeh Joyce Smithovej vás utvrdí v tom, že Boh dokáže vykúpiť a premeniť aj spackanú minulosť a chyby, ktorých sa dopúšťame. Povzbudí vás modliť sa s väčšou dôverou aj za zdanlivo neriešiteľné situácie.
Rozhovor preložený podľa: https://www.charismanews.com/culture/76006-meet-the-real-people-behind-the-breakthrough-miracle-story