Väčšina románov, ktoré v Kumrane vydávame, pochádza z pera ženských autoriek. Tešíme sa, že vám po čase prinášame nového autora a navyše muža. Je ním Robert Whitlow, advokát s bohatou praxou a úspešný autor dvadsiatky románov z právnického prostredia, na základe ktorých vznikli už štyri filmy. S manželkou Kathy má štyri deti, žije v meste Charlotte v Severnej Karolíne.
Nový žáner
Z pestrej palety Whitlowových diel sme pre vás vybrali román Vyvolený národ, ktorý bude osviežujúci a zaujímavý hneď z viacerých hľadísk. Po prvé, nejde o romantický román – hoci sa v ňom objaví romantická zápletka –, ale o román z právnického prostredia, v ktorom nebudú chýbať napínavé okamihy a nečakané zvraty. Román opisuje vyšetrovanie pred začiatkom súdneho konania s cieľom vymáhať náhradu škody po teroristickom útoku v Jeruzaleme, ktorého obeťou sa stala mladá matka chrániaca svoju trojročnú dcérku. Autor nás zasvätí do postupov amerických právnických firiem bez toho, aby nás laikov zaťažoval komplikovanými právnickými pojmami a podrobnosťami. A kto vedie vyšetrovanie? Nepravdepodobný trojlístok: právnička Hana, arabská kresťanka žijúca v Atlante, právnik Jakob, nepraktizujúci Žid, a súkromný vyšetrovateľ Daud, arabský kresťan žijúci v Izraeli. Na prvý pohľad vidíte, že autor siahol po biblický menách (Daud = Dávid). Uhádnete, čo tieto mená symbolizujú? Odpoveď vám, samozrejme, neprezradím. Zistíte to sami, keď si román prečítate.
Vo Svätom meste
Druhou lákavou črtu románu je prostredie: veľká časť príbehu sa totiž odohráva v Jeruzaleme. Ak ste už mali tú česť navštíviť Svätého mesto, pri čítaní knihy sa budete v spomienkach prechádzať jeho úzkymi uličkami a spomínať na dojímavé okamihy, ktoré ste zažili pri návšteve miest, po ktorých chodil Ježiš. A ak ste tam ešte neboli, zatúžite po tom! S hlavnými hrdinami navštívite Múr nárekov, záhradný hrob (alternatívne miesto Ježišovho hrobu) a pamätník holokaustu Jad Vašem.
Čo má Slovensko spoločné s izraelskou armádou?
To, čo na románe zaujalo mňa, bolo prepájanie kultúr a stieranie predsudkov. Musím sa priznať, že predtým som o existencii arabských kresťanov v podstate ani netušila. Tvoria významnú komunitu, z ktorej väčšina patrí k niektorej z východných cirkví. Arabskí kresťania v Izraeli boli roku 2014 uznaní za samostatnú etnickú skupinu, čo im umožnilo službu v armáde. Aj naša hrdinka Hana si „odkrútila“ vojenčinu vo forme dvojročnej civilnej služby na letisku v Tel Avive. V rámci prípravy získala výcvik v bojovej technike krav maga (v preklade boj zblízka), ktorá sa používa na sebaobranu.
Vedeli ste, že základy krav magy sa viažu k Slovensku a miestnej židovskej komunite? Autorom tohto systému sebaobrany bol budapeštiansky rodák židovského pôvodu Imrich Lichtenfeld, ktorý detstvo a mladosť prežil v Bratislave. Mal nadanie na šport, vynikal vo viacerých disciplínach. Pracoval ako telocvikár a tréner. Trénoval dokonca ja baletný súbor národného divadla. Keď sa v 30. rokoch 20. storočia začali objavovať útoky na židovské obyvateľstvo, podieľal sa na vzniku židovskej sebaobrany. V roku 1940 chcel emigrovať do Palestíny, ale po strastiplnej ceste skončil v Alexandrii. Stal sa dobrovoľníkom v československých légiách a pod britským velením bojoval v Afrike a na Blízkom východe. Neskôr sa zapojil do židovského odboja na území Palestíny. Trénoval ilegálne polovojenské jednotky, neskôr v novovzniknutej izraelskej armáde. V systéme sebaobrany krav maga spojil prvky pouličného boja a zápasenia s efektívnym využívaním energie pri pohybe. Krav maga je súčasťou výcviku obyčajných vojakov aj špeciálnych jednotiek Izraelských obranných síl (IDF).
„Hovor, Pane…“
V poslednom čase sa čoraz častejšie hovorí o potrebe kvalitného spánku. Hrdinka knihy Hana praktizuje tzv. dvojfázový spánok. To znamená, že vstáva uprostred noci (presnejšie povedané, Pán ju budí ako Samuela), aby trávila čas v modlitbe. Približne po hodine sa vracia do postele a vstáva pri východe slnka. Spánok na dve etapy bol v minulosti vraj bežný (zhruba do nástupu priemyselnej revolúcie). Ľudia sa neriadili hodinkami, ale prirodzeným rytmom a striedaním svetla a tmy. Spať chodievali hneď po zotmení, po štyroch hodinách vstali a dve-tri hodiny sa venovali nejakej činnosti, potom nasledovala druhá etapa spánku. Ak občas trpíte nespavosťou, všimli ste si, že je to práve v čase, keď naši predkovia bdeli? Dvojfázový spánok vraj prospieva telu aj duši. Vyskúšate ho? Ak nebudete vedieť, ako stráviť čas bdenia, môžete čítať Vyvolený národ!
Príjemné čítanie vám praje prekladateľka Zuzka Vengliková.
