Misie v Litve považuje za zázrak. Môže byť duša národa zranená? O misiách v Litve, odvahe vykročiť v ústrety dobrodružstvu a krajine paradoxov hovorí redemptorista Rastislav Dluhý.
V podcaste si vypočujete:
- Prečo sa rozhodol odísť po 20 rokoch služby zo Slovenska?
- Je litovský jazyk skutočne náročný? Čím je výnimočný?
- V čom sú ľudia v Litve podobní a rozdielni oproti Slovákom?
- Ako prežívali misie v Litve členovia misijného tímu?
September 2018. Dvojica rehoľníkov prijala pozvanie do Litvy a stala sa súčasťou vízie rehole redemptoristov o rozšírenie svojej pôsobnosti až na Pobaltie. Rastislav Dluhý a Peter Hertel vstúpili na neznáme územie. Práve prvý menovaný bol hosťom 28. epizódy podcastu Scribendi, ktorý sme nahrávali v Litve počas prvých ľudových misií redemptoristov.
„Začiatok bol dosť krutý,“ sumarizuje pôsobenie v Litve o. Rasťo. Svoje obavy nevyslovovali nahlas, aby zbytočne nedemoralizovali toho druhého. Najväčšiu neistotu, a to celkom právom, v nich vzbudzoval litovský jazyk. Litovčina, hoci podobne ako náš jazyk, patrí do indoeurópskej jazykovej skupiny, sa nepodobá na nič, čo by sa dalo v našich končinách počuť. Každopádne, s čistým štítom môžeme vyhlásiť, že obaja rehoľníci jazyk zvládli natoľko, že v ňom dokážu aj spievať a počas našej prítomnosti boli mostom medzi nami a Litovcami.
Počas misijného výjazdu sme sa stretli aj s arcibiskupom litovského Kaunasu Mons. Kestutisom Kėvalasom, ktorý nám pripomenul slová pápeža Františka o tom, že sme povolaní vstupovať na periférie. Pre Slovákov je takmer 1 000 km vzdialená Litva s náročným jazykom a svojráznou identitou ozaj neprebádaným územím.
Kvôli jazyku a nepriaznivej situácii v súvislosti s pandémiou sa prvé misie redemptoristov uskutočnili až po 4 rokoch ich pôsobenia v Kaunase. Nakoniec sa misie preložili nielen dátumovo, ale aj geograficky. Kvôli konfliktu na Ukrajine museli tamojší obyvatelia hľadať útočisko v rôznych častiach Európy. Pomocnú ruku podalo utečencom aj pôvodné miesto konania misií Elektrėnai. „Povedali sme si, že asi toto je misia tejto farnosti na tento čas,“ hodnotí náš hosť. Keď sa o komplikáciách dozvedel arcibiskup, ponúkol ako miesto misií Kaunas.
Dejiny Litvy sú v mnohých obdobiach popretkávané hrôzami. Krajina bola pod nadvládou cárskeho Ruska, neskôr súčasťou Sovietskeho zväzu. Napriek tomu, že Litva počas svojej histórie zvádzala boj o slobodu, útočisko v tejto baltskej krajine našlo až 200 tisíc ľudí zo židovskej komunity. Hlavnému mestu Litvy, Vilniusu sa dokonca hovorilo Jeruzalem severu. „Väčšina židov však bola zabitá počas 2. svetovej vojny,“ smutne konštatuje o. Rasťo a dodáva: „Keď niekedy uvažujem nad tajomstvom Božieho milosrdenstva, že sa zjavil Ježiš sr. Faustíne vo Vilniuse v Litve, ktovie, ako človek sa pýtam, či to nie je práve kvôli tomu, koľko krvi tu pretieklo, koľko tu bolo nespravodlivosti, výkrikov a sĺz. Či to milosrdenstvo sa nevylialo práve na mieste, kde to bolo potrebné.“
A ako hodnotí náš hosť misie v litovskom Kaunase? „Ja to považujem za zázrak. Sme v katedrále a tam chodí cez týždeň na omšu 10-15 ľudí. Teraz ráno príde 60 ľudí, večer príde niekedy 100. Viem, že nemôžeme všetko rátať, ale už samotný počet ukazuje, že ľudia zareagovali na pozvanie,“ bilancuje o. Rasťo.
Podcast Scribendi ďakuje o. Rastislavovi Dluhému za rozhovor a praje veľa požehnania v ďalšom pôsobení v Litve.
Ohromné maličkosti o. Rastislava Dluhého:
Káva v kaviarni a odpisovanie priateľom na správy, hudba
Vyrobil: Kumran
Moderátori: Momo, Pán Patrik
