V knihe Rodokmeň milosti ide o päť príbehov krehkých žien, prostredníctvom ktorých Boh navždy zmenil svet. Autorku Francine Riversovú nemusím ani predstavovať, keďže je to veľmi známa a oceňovaná autorka kresťanskej románovej literatúry. Nejde o úplne nové dielo, ale o reedíciu piatich kníh (ktoré v minulosti vyšli pod názvom Výnimočné biblické ženy) do jednej krásnej knihy. Pri jej čítaní som postrehla jemné štylistické zmeny, ktoré sa mi páčili.
Päť krehkých obyčajných žien. A predsa si ich Boh vyvolil. Čím boli také výnimočné?
Tamara – žena nekonečnej nádeje
Jej rodina, aby si zabezpečila mier, ju proti jej vôli vydala. Jej cesta je plná žiaľu, manželovej krutosti, neprijatia, zrady. No Tamara bojuje o svoje práva a nevzdáva sa. Napriek všetkému verí a bezhranične dôveruje Bohu.
Rachab – žena veľkej viery
Neviestku z Jericha zaujal Boh, ktorý sa stará o svoj ľud. Jej neochvejná viera v pravého Boha, túžba po ňom a túžba mu patriť, jej dodala odvahu riskovať. Žene, ktorá mala pochybnú minulosť, zrazu dáva Boh budúcnosť.
Rút – žena lásky
Žena, ktorá sa z lásky vzdala všetkého bez toho, aby za to niečo očakávala. Otočila sa chrbtom k minulosti a spravila krok do neznáma.
“Pôjdem tam, kam pôjdeš ty.”
“Budem žiť tam, kde budeš žiť ty.”
“Budem žiť tak ako tvoj ľud, matka, pretože tvoj ľud sa stane mojím ľudom.”
“Tvoj Boh bude mojím Bohom.”
A Boh jej dal viac, než by dúfala.
Betsabe – žena veľkej Božej lásky a Božieho milosrdenstva
Spoznávame ženu, ktorá celým srdcom obdivovala a milovala kráľa Davida. Keď bola vydatá za Uriáša, jej krása Dávida pobláznila. Stávame sa svedkami príbehu veľkej lásky, veľkého hriechu, no hlavne veľkej kajúcnosti a Božieho milosrdenstva. Betsabe veľmi milovala, no zároveň aj veľmi trpela. Jej bolesť a ľútosť doslova pohýna Božím srdcom a ona zažíva Božie milosrdenstvo. Boh jej dal milosť byť súčasťou rodokmeňa svojho Syna.
Mária – žena poslušnosti
Pri čítaní tohto príbehu mi celý čas rezonovalo v mysli, že Boh si s obľubou vyberá najmenších a najslabších, aby sa prejavila jeho veľkosť. Celé generácie Izraelitov čakali na príchod Mesiáša a pravdepodobne celé nebo čakalo na okamih, keď Mária v poslušnosti povedala Bohu svoje Fiat. V tomto poslednom príbehu ma vyrušovalo, ako autorka vykresľuje Máriu – ako veľmi netrpezlivú v protiklade s Jozefom, ktorý si celý čas pripomínal Izaiášove proroctvá. No v kontexte toho, že autorka je protestantkou som to tolerovala. Nič to nemení na tom, že príbeh nesie silné posolstvo.
Najviac ma oslovila Rút
Mňa osobne z týchto piatich príbehov najviac oslovila a stále oslovuje práve Rút. Rút mohla zatrpknúť a nechať sa ľutovať. Veď ostala vdovou bez detí. Akú mala budúcnosť? Kto by jej mohol niečo vyčítať? No napriek všetkému začala odznova, zvolila si lásku, vieru, že Boh sa postará, usilovnosť a poslušnosť.
Aj v dnešnej dobe je veľa z nás nešťastných, frustrovaných, neschopných sa zaradiť do života, ľudí, ktorí žijú na okraji spoločnosti. Nech je nám Rút príkladom v súžení a v bolesti. Ona sa priblížila k Bohu a On sa priblížil k nej. Vzdala sa všetkého čo mala a dostala viac než by dúfala.
Nebojme sa pohnúť z miesta!
