Knihu Dosť bolo dokonalých mám som čítala pred pár rokmi. Vtedy bolo moje dievčatko ešte len batoľa.
Tešiť sa z maličkostí
V tom období bola dokonalosť silné slovo. Máme jedno (teraz už) úsmevné video, ktoré sme natočili približne v rovnakom čase. Zobudili sme sa ako rodinka do nádherného víkendového rána, a keď som vtedy vstala z postele a unavenými očami sa porozhliadla po byte, mala som dve možnosti. Buď sa frustrovaná pustiť do upratovania ako do boja s veternými mlynmi alebo sa nad to povzniesť a tešiť sa z maličkostí. Vtedy som vzala foťák a natočila snímku z izby do izby, pozrela sa do každého kúta a z toho neporiadku sa dnes už iba smejeme.
Moja hodnota nie je zakotvená v dokonalom stave mojej domácnosti.
O pár rokov neskôr, už s dvoma deťmi, málokedy rána vyzerali podobne katastroficky… Ako je to možné? Ťažko povedať. Ale ono to nie je vôbec dôležité – tie upratané rána. Posolstvo, ktoré vtedy na mňa z knihy dýchlo, cítim dodnes. Aj minule, keď prišla neohlásená návšteva a ja som nemala čas upratať tie hračky, ten rozmrvený rožok… Myseľ mi zaletela ku knihe a ja som si povedala: „Nevadí“. Moja hodnota nie je zakotvená v dokonalom stave mojej domácnosti.
Maminka, ty si najlepšia.
Teraz píšem tieto riadky, ale knihu už k dispozícii nemám. Naschvál. Premýšľam, v čom bola pre mňa ešte užitočná a napadá mi staré známe – porovnávanie. Jasné, vždy sa nájde mamička, ktorá vyzerá lepšie, ktorej dieťa je šikovnejšie, ktorá prekypuje optimizmom a nikdy sa na potomka nehnevá, ktorá… Och, veru, je to náročná téma. Nejdem to zbytočne rozvádzať. Usvedčilo ma to vtedy, priznávam, aj ja mám s tým problém. Stále, aj po rokoch. Ono, tie myšlienky prichádzajú pravidelne, naučila som sa ich však rozlišovať a neprijímať. Nechcem také mať v hlave. Je mi lepšie, keď je tam iba to, že pre moje deti a moju rodinu som super. A verím svojim deťom, keď mi do ucha šepkajú: „Maminka, ty si najlepšia“.
Mimi
