Na začiatku dovolenkového obdobia vám vydavateľstvo i527.net ponúka ďalší kvalitný titul obľúbenej autorky Tamery Alexanderovej – román Prísaha, ktorý vás v letnom sparne schladí, a to z viacerých dôvodov: po prvé veľká jeho časť sa odohráva v zime a po druhé hneď od prvých strán vás vtiahne na dejisko jednej z najkrutejších bitiek americkej vojny Sever proti Juhu. Nebojte sa, nebude chýbať romantická zápletka. Jej priebeh a rozuzlenie vám, samozrejme, vopred prezrádzať nebudeme, zato si posvietime na niekoľko zaujímavých historických faktov súvisiacich s dejom.
Prorocký názov
Dej románu sa odohráva na statku Carnton ležiacom dvadsať míľ južne od Nashvillu, ktorý okolo roku 1815 postavili manželia Randall a Sarah McGavockovci. Jeho názov pochádza z gaelského slova cairn, čo znamená „hromada kamenia navŕšená na pripomenutie významnej udalosti alebo z úcty padlému hrdinovi“. Randall McGavock nemohol tušiť, aký prorocký názov zvolil rodinnému sídlu. Po občianskej vojne totiž na jeho pozemku vznikol najväčší súkromný cintorín konfederačnej armády, na ktorom je pochovaných takmer tisícpäťsto vojakov. V roku 1843 sídlo zdedil jeho syn John, jedna z hlavných postáv románu. Pod jeho vedením a za prispenia práce štyridsiatich štyroch otrokov Carnton prekvital a stal sa jedným z najkrajších statkov na okolí. (Len tak pre zaujímavosť: Johnova sestra Elizabeth bola manželkou Williama Gilesa Hardinga, majiteľa statku Belle Meade Plantation, kde sa odohrávajú Alexanderovej romány Zašepkaj jej meno, Získaj si jej priazeň a Stav sa o jej srdce.) Carnton dnes funguje ako múzeum a o jeho kráse sa môžete presvedčiť v tomto videu:
Posledný výdych Konfederácie
Román sa začína 30. novembra 1864 niekoľko hodín pred vypuknutím bitky pri Frankline, ktorá je považovanú za jednu z najkrvavejších v celej občianskej vojne. Trvala síce iba päť hodín, no zo šesťdesiatich tisícov vojakov padlo až okolo desaťtisíc. Hovorí sa, že bitka pri Frankline znamenala smrť starého Juhu. Keby ste sa v tú noc ocitli v miestnostiach Carntonu, vraj by ste počuli posledný výdych Konfederácie.
V spomínanú poslednú novembrovú noc sa životy obyvateľov Carntonu dramaticky zmenili. Zo statku sa stala najväčšia poľná nemocnica Konfederácie na okolí pre stovky ranených a zomierajúcich vojakov. Plukovník Konfederácie W. D. Gale krátko po bitke napísal svojej manželke:
„Počas bitky a v priebehu celej noci priniesli na Carnton stovky ranených. Zaplnili každú miestnosť, v každej posteli ležali dvaja krvácajúci. Kládli ich na každučký voľný kúsok dlážky, na chodbu aj do kútov pod schodiskom, skrátka všade, s výnimkou jedinej spálne určenej pre McGavockovcov. A keď to vznešené sídlo už nedokázalo pojať ďalších mužov, ranení a mŕtvi zaplnili záhradu.“
Na drevenej dlážke Carntonu dodnes vidno škvrny po krvi týchto mŕtvych vojakov.
Kartáčový náboj – metla na vojakov
V románe sa stretneme aj s realistickými opismi bojiska a zranení, ktoré vyvolali zákerné zbrane znepriatelených armád. Počuli ste už o kartáčovom náboji? Jeho názov je skutočne výstižný – bol doslova metlou na pechotu. Delostrelecký kartáčový náboj sa od klasického plného náboja, akým bola napríklad guľa, skladal z obalu (v 19. storočí to už obyčajne bolo drevo) a vnútra vyplneného olovenými guľôčkami, sekaným olovom, kameňmi, klincami. Aj preto sa používalo slovné spojenie „strieľať sekaným olovom“. Po vystrelení sa obal náboja rozpadol a výplň rozmetalo do strán, takže zasiahla naraz veľké množstvo vojakov, ktorých často zranila na viacerých častiach tela a spôsobovala fatálne zranenia. Dôsledkom bývali trieštivé zlomeniny, ktoré sa ošetrovali radikálne – amputáciami. Pri čítaní úvodných kapitol románu budete žasnúť nad tým, ako sa operovalo v provizórnej poľnej nemocnici 19. storočia, ako sa zabezpečovala anestézia, čím sa zašívali rany a čo v tej kritickej chvíli poslúžilo vojakom ako obväzy.
Stroj, ktorý vyvolal vojnu
Stále je reč o vojne, ale možno sa pýtate, čo ju vlastne vyvolalo. V knihe sa dozviete o teórii, že za to celkom neúmyselne mohlo jedno užitočné technické zariadenie – vyzrňovačka bavlny. Ako sa to stalo? Vyzrňovačka zjednodušila oddeľovanie semien, šupiek a vláken bavlny, čo sa dovtedy robilo iba ručne a s malým výnosom. Vďaka tomuto vynálezu sa z bavlny zrazu stala ekonomicky výhodná plodina, ktorá sa začala pestovať na poliach s veľkou rozlohou. A na takéto intenzívne pestovanie bolo potrebných mnoho robotníkov – otrokov. Poľnohospodárstvo sa tak stalo hlavným odvetvím južanského hospodárstva. Okolo roku 1860 dopestovali južanské otrokárske štáty až dve tretiny svetovej produkcie bavlny. Vlastníctvo otrokov sa postupne stávalo citlivou spoločenskou témou, ktorá napokon viedla k ozbrojenému konfliktu známemu ako Sever proti Juhu.
Stále aktuálna téma
Román Prísaha, podobne ako viaceré z diel Tamery Alexanderovej, sa dotýkajú témy otroctva a rasizmu, ktorý, ako dnes vidíme, z americkej spoločnosti nevymizol ani po stopäťdesiatich rokoch od občianskej vojny. Z románu sa dozvedáme o postavení otrokov na veľkých statkoch, akým bol aj Carnton, ktoré prekvitali práve vďaka ich práci. Černošským otrokom bol okrem iného odopretý prístup k vzdelaniu a slúžky dokonca ani nemali právo rozhodovať o tom, z akej látky si ušijú šaty. Ba čo viac, otrokári rozhodovali aj o tom, kto z otrokov môže vstúpiť do manželstva, často im určovali partnerov a niektorí otrokári sa nezdráhali vziať si vydaté otrokyne za vlastné konkubíny. Otroci v skutočnosti ani nemohli uzatvárať právoplatné manželstvá uznávané štátom či cirkvou, keďže nemali žiadne právne postavenie v spoločnosti. Žili teda v neoficiálnych zväzkoch a často sa stávalo, že černošské rodiny boli násilné oddeľované, keď sa ich majiteľ rozhodol niektorých jej členov predať na iný statok. Opisy krutostí, ktorých sa dopúšťali belosi na černochoch, ktorí sa počas vojny rozhodli utiecť z južných štátov do slobodných severných, vo vás budú rezonovať aj dlho potom, čo knihu odložíte. Prísaha vás donúti zamyslieť sa nad tým, na ktorú stranu by ste sa postavili vy, keby ste sa ocitli v koži románových postáv. Tá otázka však platí stále: Dokážem sa na ľudí inej farby pleti pozerať bez predsudkov?
Prísahu sa oplatí prečítať
Ako prekladateľka oceňujem na knihách Tamery Alexanderovej elegantný literárny štýl a poctivé vykreslenie pohnútok postáv, ktoré nie sú statické, ale v priebehu románu sa vyvíjajú. Bojujú s vlastnými predsudkami, sú ochotné meniť svoje postoje, hľadajú pravdu a usilujú sa o krajší svet. Román Prísaha vám ukáže, že sa oplatí dodržať slovo, aj keď to môže bolieť a niečo to stojí, pretože tým môžete niekomu zmeniť život.
Sladký bonus: Čitateľky, ktoré milujú pečenie, sa môžu tešiť na prílohu v podobe niekoľkých autentických južanských receptov na pečivo, aké sa na statku Carnton jedlo v 19. storočí!
O svoje postrehy sa podelila prekladateľka románu Zuzana Vengliková
