Nikdy som si nemyslela, že budem musieť o pozornosť venovanú knihám bojovať. Čítanie bolo pre mňa vždy úplne samozrejmou a milovanou činnosťou. Pamätám si, ako som ešte ako školáčka na zemi pri poličke poskladaná v najneprirodzenejšej polohe hltala stránky náhodne vybratej knihy, aj keď mojou úlohou v danej chvíli bolo len utrieť z nej prach. Preto mi upratovanie knižnice vždy toľko trvalo a moja odpoveď: „Čítam.“ na otázku, „Čo robíš?“ rýchlo prestala zaplavovať moju mamu hrdosťou nad ušlachtilými záľubami svojej dcéry. Knihy som neopustila ani v dospelosti, vôbec nie, skôr naopak. Priviazala som sa k nim pevne a nedokázala im vážnejšie konkurovať ani televízia.
Až kým do môjho života nevstúpil internet.
Preto som si nikdy nemyslela, že budem musieť o pozornosť venovanú knihám bojovať, až kým do môjho života nevstúpil internet a konkrétne ten praktický, pohodlný a sympatický internet do ruky. Jednoduchý prístup k videám a článkom – zaujímavým a poučným a aj k tým menej poučným, povrchnejším a triviálnejším, ale zábavným. Možnosť vybrať si v ktoromkoľvek voľnejšom momente dňa zo záplavy obsahu šitého na mieru a bez námahy sa nechať rozptýliť začala nebadane vytláčať knihy z môjho života. Nevšimla som si to hneď. Nie je nič zlého na tom pozrieť si zaujímavé video, alebo prečítať trendujúci článok. Ak je ich však viac, ešte viac, nekonečne… začínajú si vyberať svoju daň.
Nový spôsob komunikácie so svetom ma začal meniť
Keď tento spôsob komunikácie so svetom v mojom živote prevládol, začal ma meniť. Oslabila sa moja schopnosť sústrediť sa na náročnejšie a hlbšie texty, na tie, ktoré sa mi v minulosti čítali ľahko a spôsobovali mi radosť. Venovať sa pokojne a sústredene jednoduchým manuálnym činnostiam začalo byť neprirodzené. Aj keď bez ticha žiť nedokážem, stalo sa omnoho náročnejším doňho vstúpiť a záplava myšlienok, s ktorou som vždy mávala problém, začala útočiť akosi sebavedomejšie.
Zbraň v boji s povrchnosťou modernej doby
Sú to problémy, s ktorými nezápasím len ja, ale celá naša doba. Mám tú výhodu, že si jasne pamätám, aké iné to všetko môže byť a že viem, čo kvalitné knihy do života môžu priniesť. Radosť z poznávania pravdy – nie len jedného jej aspektu náhodne vybratého, prifarbeného a silno ozvučeného. Krása plného kontextu a nuans a pri dobrej beletrii osviežujúca komplexnosť deja a postáv. Dobrá kniha nie je jediná zbraň v boji s povrchnosťou modernej doby, ale je to zbraň veľkého kalibru.
Nie je jedno, či budú knihy súčasťou môjho roku 2020
Aj keď je väčšinou jednoduchšie kliknúť play ako zobrať do ruky knihu, či naštartovať čítačku, keď som si zvolila druhú možnosť takmer nikdy ma po pätnástich, dvadsiatich, tridsiatich minútach nezaplavila nechuť zo strateného času. A tak som si povedala, že si budem v tomto roku druhú možnosť vyberať vedome a systematicky a nedovolím, aby iné médiá vytlačili knihy na okraj môjho života.
V autobiografii mojej značne obľúbenej Terézie z Avily som narazila na citát, v ktorom táto učiteľka Cirkvi hovorí o svojich modlitebných začiatkoch:
„Vždy, keď som bola bez knihy, moja duša sa hneď vyrušila a moje myšlienky začali blúdiť. Keď som čítala, začali sa opäť zhromažďovať, akoby som položila návnadu na svoju dušu.“
Nie je jedno, či budú knihy súčasťou môjho roku 2020, alebo nebudú a nie je jedno, aké miesto v ňom dostanú. Tak to vnímam ohľadom svojej najbližšej budúcnosti ja. Končím tento môj ľúbostný list knihám a idem si rovno jednu obzvlášť chutnú „návnadu na dušu“ vložiť do kabelky. Nikdy neviete, kedy sa naskytne príležitosť ju otvoriť.
Eva Štrbová
(pridávam pár kníh, ktoré pre mňa v živote veľa urobili)
.
.
