Pre všetkých milovníkov silných príbehov máme dve správy: jednu dobrú a druhú ešte lepšiu. Chystá sa pre vás nový skvost od Francine Riversovej a bude to séria! Už túto jeseň sa budete môcť zahĺbiť do prvého dielu s názvom Nádej jednej matky.
Francine Riversová o sebe priznáva, že námety pre svoje romány čerpá z vlastných životných zápasov. V sérii s názvom Martino dedičstvo sa príbehom štyroch generácií žien pokúša vyrovnať s otázkou vzťahu medzi matkou a dcérou. V poznámke na záver knihy vysvetľuje, že ju trápil nevyriešený konflikt medzi jej matkou a babičkou. A tak sa pustila do skúmania rodinnej histórie. Román je výsledkom jej trojročnej cesty odhaľovania možných zdrojov nedorozumení, ale i ciest k zmiereniu. Druhý vzťah, ktorý výrazne poznačil jej život, bol vzťah s vlastnou matkou. Tá jej pre vážnu chorobu nemohla v útlom detstve prejavovať lásku spôsobom, akým to autorka potrebovala. Trvalo jej roky, kým pochopila, že to, čo považovala za matkin chlad, odstup a nezáujem, bola v skutočnosti obetavá láska – snaha neohroziť deti nákazlivou chorobou.
Nádej jednej matky sa odohráva v prvej polovici 20. storočia a jej ústrednou postavou je Marta Schneiderová, výbušná mladá Švajčiarka, ktorá sa v snahe dosiahnuť svoje sny dostáva do Ameriky. Predlohou k tejto postave bola autorkina babička Wulffová. Kniha je rozdelená na dve časti: prvú vnímame z uhla pohľadu Marty, druhú z pohľadu jej dcéry Hildemary Rose. Marta je rozporuplná osoba, ktorej v jednej chvíli fandíte a vzápätí by ste ju „najradšej nakopali“ (citát z emailu, v ktorom si prekladateľka a korektorka vymieňali názory na knihu).
Príbeh, ktorý pohltí, či chcete, či nechcete
Francine Riversová je majsterkou vykresľovania pováh a vnútorných pochodov postáv, takže nakoniec priznáte: „Vždy ma ten jej príbeh pohltí, či chcem, či nechcem“ (ďalšia citácia zo spomínanej emailovej komunikácie). A vďaka tomu si uvedomíte, že človeka nemožno súdiť, kým nepoznáte jeho životný príbeh (a vlastne ani potom na to nemáme právo). Román je ukážkovým príkladom dvoch častých problémov vo vzťahoch. Ten prvý spočíva v tom, že „tí druhí nám lásku nemusia vždy vyjadriť spôsobom, akým by sme chceli“ a „v tom, čo nám druhí núkajú, niekedy nerozpoznáme lásku“. (Inak povedané, 5 jazykov lásky v praxi.) A druhý tkvie v súdení. Ak svojich rodičov súdime za ich chyby a nedostatky a neodpustíme im, stáva sa, že vo svojom živote zopakujeme rovnaké chyby.
Som zvedavá, čo na ňu poviete
Nerada prezrádzam dej a neurobím to ani teraz, ale navnadím vás, že sa oplatí „prebojovať sa“ až na koniec knihy. Posledná kapitola vás dostane. Mňa teda dostala totálne. Z knihy mi zostal veľmi silný dojem a podnety na premýšľanie. Som zvedavá, čo na novú „riversovku“ poviete vy.
PS: Pri prekladaní tejto úctyhodne hrubej knihy som si neraz spomenula na kamaráta. Nad tým, že jeho manželka dokázala zhltnúť 500-stranový román za jeden víkend, sa pohoršoval slovami: „Taká neúcta k autorovi! On sa na takej knihe nadrie aj rok a ty to prečítaš za dva dni!“ Ako prekladateľka sa s autorom stotožňujem! 🙂 Spolu s korektorkou Zuzkou veríme, že knihu nezhltnete, ale budete si ju vychutnávať.
