Jagavý svet modelingu vymenila za prácu lekárky. Po náročnom štúdiu sa zúčastnila na rozvojových projektoch v Afrike a Albánsku. Je Hakuna Matata skutočnou filozofiou alebo existuje len v rozprávke? O domčekoch v poli, ponukách na vydaj a potrebe ozajstnej pomoci hovorí lekárka Monika Paločková.
V podcaste si vypočujete:
• Za akých okolností si Monika uvedomila, že sa nechce ďalej živiť modelingom?
• Aký je jej najbizarnejší zážitok z Afriky?
• Je dobré byť súčasťou rozvojových projektov hneď po štúdiu?
• Ako môže pomôcť ľuďom v Afrike aj bežný človek?
Nahrávanie 33. epizódy knižného podcastu Scribendi nás priviedlo do srdca Slovenska. V Banskej Bystrici stretávame Monika Paločkovú, ktorá je momentálne doktorkou v miestnej nemocnici.
Monika mala našliapnuté na sľubnú kariéru v modelingu, s ktorým začala už ako tínedžerka. Z regionálnych súťaží sa dostala až na móla v Miláne, ktoré sa opodstatnene považuje za mekku módy. „Myslím si, že to boli dobré skúsenosti. Naučila som sa sama cestovať po svete, zodpovednosti, obozretnosti a opatrnosti,“ hodnotí spätne Monika.
„Nebolo to niečo, čomu by som sa chcela venovať celý život,“ pokračuje mladá lekárka a dodáva: „Vnímala som, že mám asi nejaký potenciál a talenty, ktoré by som mohla rozvíjať iným smerom.“ Monika chcela cestovať, ale zároveň pomáhať ľuďom. Nakoniec sa nečakane rozhodla pre medicínu, ktorú úspešne dokončila.
Pre rozvojové projekty bola rozhodnutá už počas štúdia a hneď po jeho konci sa za pomoci Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety a prof. Vladimíra Krčméryho dostala na rozvojový projekt v Burundi. „Je to jedna z najchudobnejších krajín sveta, nemohla som kvôli nepokojom doletieť ani do hlavného mesta, museli sme pristáť v hlavnom meste Rwandy,“ spomína na začiatky Monika. Problémy na letisku, pokuty a opletačky s miestnou políciou. Aj tak vyzerali začiatky lekárky v Afrike.
Osobitou kategóriou je stravovanie, ktoré prinášalo Monike mnoho úsmevných momentov. “ V Južnom Sudáne som zistila, že mi stačí skutočne málo k tomu, aby som bola spokojná. Dobre sa vyspať, mať vodu, ideálne čistú a byť najedený,“ uvažuje lekárka. V čom spočíva práca lekárky v rozvojom projekte? Jadro práce sa, samozrejme, odohráva na ambulancii alebo v nemocnici. Vo voľnom čase poobede alebo cez víkendy sa Monika venovala sociálnym projektom napr. na školách.
Túžite pomôcť, ale nemáte možnosť fyzicky vycestovať do Afriky? Daria Kimuli je Slovenka žijúca v Nairobi, ktorá spravuje projekt Adopcie na diaľku. Jej základná škola je domovom pre približne 600 detí, kde nielen študujú, ale aj žijú na internáte. Štúdium je financované aj prostredníctvom individuálnych adopcií na diaľku. „Dieťa dostane šancu študovať, ktorú by inak nemalo a tým sa uzatvára kruh. Ak študuje, má možnosť niekam sa dostať a aj dostať svoju krajinu. Znižuje sa tým aj potreba migrácie do iných krajín,“ predstavuje v skratke projekt Monika Paločková a dodáva: „Tiež som sa ocitla v situácii, že veľmi som chcela pomáhať, ale nevedela som, čo je naozaj efektívne. Času je málo a toto je ideálne riešenie.“
Ak chcete o projekte Adopcia na diaľku vedieť viac alebo sa prípadne zapojiť, viac sa môžete dozvedieť na sociálnych sieťach doktorky Moniky Paločkovej.
IG/ Dr. Monička
Scribendi podcast ďakuje Monike Paločkovej za čas venovaný rozhovoru a praje veľa energie do práce.
Ohromné maličkosti Moniky Paločkovej:
Makadamia cookies, 8 a viac hodín spánku, hory
Vyrobil: Kumran
Moderátori: Momo, Pán Patrik
