HomeRecenzieLynn Austinová: V tvojej koži

Lynn Austinová: V tvojej koži

Autor

Dátum

Kategória

Predstavte si, že ste mladá vdova, ktorá po prvý raz prichádza do domu svojich svokrovcov, ktorí ju nikdy nevideli, a tam zistíte, že u nich už takmer štyri roky žije žena s vaším menom a dieťaťom vo veku vášho synčeka. Presne takto pútavo sa začína román Lynn Austinovej V tvojej koži.

Ženy a druhá svetová vojna

Autorka zasadila dej románu do obdobia druhej svetovej vojny. Ak si myslíte, že takých príbehov tu už bolo viac než dosť, musím vás vyviesť z omylu. Čítať Austinovú je ako čítať neuveriteľne pútavo napísanú učebnicu britských dejín. Do rozprávaní o priateľstve dvoch mladých žien z rozdielnych spoločenských vrstiev vkladá najdôležitejšie udalosti toho obdobia, akými bola smrť kráľa Juraja V., abdikácia Eduarda VIII., bombardovanie Londýna, Coventry a Liverpoolu a evakuácia vojakov z Dunkirku. Nevynecháva ani slávny Churchillov príhovor „Budeme bojovať na plážach…“.

Okrem toho sa dozviete o špecifikách nacistických rakiet V-1, ktoré desili Londýnčanov, ale aj o štátom dotovaných protileteckých krytoch, ktoré si budovali v záhradách. Vážim si to, že autorka zamerala pozornosť na hrdinky druhej svetovej vojny, o ktorých sa často mlčí – ženy, ktoré sa angažovali vo vojnovom úsilí, aby pomohli ochrániť svoju vlasť. Od roku 1941 boli všetky slobodné ženy vo veku 20 – 30 rokov povinné slúžiť vlasti a od polovice roku 1943 sa k nim pridalo až 80 percent vydatých žien. Nachádzali uplatnenie v továrňach ako mechaničky a strojárky, pracovníčky v poľnohospodárstve, členky protileteckých hliadok a vodičky autobusov či hasičských áut. Až vyše 640-tisíc žien slúžilo v pomocných armádnych zboroch, v rámci ktorých pilotovali lietadlá, šoférovali sanitky, ošetrovali ranených alebo sa angažovali v odboji za nepriateľskými líniami na európskej pevnine, kde pomáhali pripraviť pôdu na vylodenie Spojencov. Jednou z vodičiek a mechaničiek nákladných automobilov bola aj súčasná kráľovná Alžbeta, vtedy ešte mladá princezná, a obe hrdinky románu Audrey a Eve.

Druhú skupinu žien, ktorým vojna zásadným spôsobom zasiahla do života, boli vojnové nevesty. Ak ste sa ešte nestretli s týmto slovným spojením, ide o ženy, ktoré sa vydali za vojakov cudzej armády pôsobiacej na danom území počas vojnového konfliktu. Bolo to bežné počas prvej a druhej svetovej vojny a tiež počas vojny vo Vietname a Kórei. Z Británie sa tesne po vojne presťahovalo do USA približne 70-tisíc vojnových neviest. Tie po príchode do novej vlasti museli zapadnúť do novej kultúry, a tak si vytvárali kluby, aby si pomáhali pri hľadaní zamestnania či v starostlivosti o deti. Niektoré takéto spolky fungujú dodnes, hoci z pôvodných vojnových neviest už zostalo len malé množstvo. Je pochopiteľné, že muži, ktorí roky pôsobili v zámorí, si hľadali partnerky medzi miestnym obyvateľstvom. Domáci sa na cudzích vojakov občas dívali s nedôverou a neboli nadšení tým, aby sa s nimi ich dcéry zaplietli. Čím lákalo mladé dievčatá vstúpiť do vzťahu s americkými vojakmi? Zo spomienok niektorých vojnových neviest, ktoré som našla na internete, vyplýva, že mladí Američania pre nich znamenali závan čerstvého vzduchu: boli to sebavedomí a zábavní „fešáci“ s krásnymi bielymi zubami, ktorí rozdávali čokoládu, cigarety a hodvábne pančuchy. Treba povedať, že hlavnou motiváciou dievčat pre vstup do manželstva nebola vždy čistá láska, ale aj snaha dostať sa z vojnou zbedačenej Európy do Ameriky za lepším životom. A ako to bolo v prípade vojnovej nevesty z nášho románu? Prezradím len toľko, že za tým bola čistá láska.

Na čom skutočne záleží?

Román V tvojej koži nie je iba o dobrodružstve a napätí, ale nechýbajú v ňom ani hlboké myšlienky a podnety na zamyslenie. Z mnohých vyberám dve, ktoré ma zaujali najviac

Všetci občas zápasíme s tým, čo opisuje anglické príslovie, podľa ktorého je tráva za plotom vždy zelenšia ako tá v našej záhrade – teda so závisťou. Ak ste sledovali seriál Downton Abbey (ktorý autorku inšpiroval k výberu hlavných postáv – bohatej Audrey a slúžky Eve), ktorá z nás by nechcela byť dcérou bohatej šľachtickej rodiny, ktorá si môže každý deň obliekať drahé šaty a pochutnávať si na vyberaných jedlách, stretávať sa s aristokraciou a užívať si rôzne radovánky? Pracovať v suteréne vyhradenom pre služobníctvo, spať v podkrovnej izbičke a drieť, aby si iní mohli užívať, to už neznie dvakrát lákavo. Ľahko sa teda stotožníme so slúžkou Eve, ktorá závidí slečinke Audrey jej luxusný život. Šokujúce je však zistenie, že aj Audrey závidí Eve. Závidí jej milujúcu matku, bezprostrednú povahu, priateľské vzťahy s inými ľuďmi a predovšetkým odvahu púšťať sa do nových vecí. Pravda je však taká, že nevnímame odvrátenú stranu života tých, ktorým závidíme. Eve sa až neskôr na vlastnej koži presviedča, že bohatstvo a luxus môžu byť iba zlatou klietkou, v ktorej sa človek cíti ako vo väzení. Skúsenosti oboch hrdiniek vo mne vyvolali otázku, čo sú tie veci, na ktorých v živote najviac záleží? Je to materiálne zabezpečenie, dokonale zariadený byt, spoločenské postavenie? Alebo skôr zmysluplné vzťahy, pokoj v rodine a práca, ktorá ma napĺňa?

Milosrdenstvo alebo súd?

Keď jedna z hlavných postáv uvažuje nad tým, či sa istej veriacej žene priznať k veľkému klamstvu, ktorého sa dopustila, zdráha sa to urobiť, pretože „pani Vandenbergová je veriaca žena, ktorá chodieva do kostola. Zhrozila by sa, keby zistila, aká je Eve klamárka.“ Tá veta mnou otriasla. Skutočne nás veriacich takto vnímajú iní ľudia? Že sme tí, ktorí človeka odsúdia ako prví? Som aj ja taká, že odsudzujem ľudí za ich morálne poklesky? A nemali by sme my kresťania byť skôr obrazom nebeského Otca, ktorý miluje a neodsudzuje? Veď ani Ježiš neodsúdil ženu pristihnutú pri cudzoložstve, ale prejavil jej milosrdenstvo. Rada by som bola človekom, ktorého iní nevnímajú ako prísneho policajta a strážcu zákona, ale ako hriešnika, ktorému Boh odpustil, a tak aj on prejavuje milosrdenstvo iným.

Lynn Austinová je majsterkou psychologického formovania postáv a zaujímavých zápletiek. Jej román vo vás zanechá hlboký dojem, rozšíri vaše obzory, prehĺbi vedomosti a utvrdí vo vás pocit vďačnosti za to, čo máte.

PS:

Mám pre vás aj niekoľko filmových tipov súvisiacich s touto knihou. Ak vás fascinuje postava Winstona Churchilla, určite si pozrite film Najtemnejšia hodina (Darkest Hours). Dramatický pohľad na evakuáciu z Dunkirku ponúka film Dunkirk. Viac o afére kráľa Eduarda, ktorý sa pre lásku k rozvedenej žene vzdal trónu, a celkovo o živote anglickej kráľovskej rodiny sa dozviete zo seriálu Koruna (The Crown).

Zuzana Vengliková, prekladateľka

Zuzana Vengliková
Volám sa Zuzka. Študovala som učiteľstvo angličtiny a estetiky, ale už takmer desať rokov sa venujem prekladateľstvu. Rada pracujem so slovami a na tomto blogu budem písať o všetkom možnom, čo súvisí s knihami, ktoré prekladám, s čítaním či s knihami samotnými. Milujem pohyb a teší ma, keď sa mi darí rozhýbať aj iných. S manželom bývame v malebnom podtatranskom mestečku Spišská Belá.

Najčítanejšie články