Som ako zhypnotizovaná. So zatajeným dychom pozerám na štíhleho muža okolo šesťdesiatky na obrazovke môjho iPadu. Uchvacuje ma jeho sústredenie, pokoj a nevšedná inteligencia. Precízne a s prehľadom formuluje odpovede na nepretržité útoky plavovlasej reportérky s britským prízvukom a zjavnou snahou ho dostať. Ešte neviem kam presne, k videu som sa dostala celkom náhodou, ale vidím, ako sa jej to nedarí, zosmiešňuje sa a stráca body v súboji, ktorý znovu a znovu iniciuje. Keď už po piaty krát prekrúti mužove slová a snaží sa mu ich vložiť do úst deformované a zašpinené, začína byť jasné, o čo jej ide. Muž za celý čas nepovedal ani slovo, s ktorým by som nemohla súhlasiť, napriek zjavnej snahe feministickej reportérky urobiť z neho nepriateľa žien so skrytou túžbou o nadvládu nad nimi. Po polhodinovej relácii som presvedčená, že ak by bolo treba, vybrala by som si na obranu svojich práv radšej jeho. Ten muž si v tomto momente získal moju plnú pozornosť a počas nasledujúcich dní, keď som si pozrela desiatky jeho videí, si získal omnoho viac.
Klinický psychológ Jordan Peterson je snáď momentálne najznámejší žijúci vedec na svete. Nepreslávili ho jeho pedagogické výsledky, tisícky hodín poradenstva ani plodný psychologický výskum, do povedomia celého sveta ho pred dvoma rokmi vystrelilo jeho vyjadrenie k schvaľovanému kanadskému návrhu zákona známemu ako bill C-16. Tento dokument a ďalšie s ním prepojené, zavádza do jazyka obyvateľov Kanady nové v bežnej reči nerozšírené zámená na označovanie ľudí iných “rodov”. Keďže sa tvorcom tohto dokumentu zdá, že zámená „on a ona“ úzko prepojené s biologickým pohlavím sú nedostačujúce a urážlivé pre označovanie ľudí, ktorí sa identifikujú s jedným so záplavy novodefinovaných rodov najmä transgender, vymysleli množstvo neologizmov a vyžadujú od zamestnancov verejnej správy ich používanie. V prípade, že sa rozhodnú ich nepoužívať, môže byť ich správanie pokladané za diskrimináciu a sankcionované.
Peterson už roky pozoroval šírenie sa vplyvu neomarxistickej gender ideológie v Kanade a ďalších krajinách západného sveta. Extremizáciu ľavej strany politického spektra, snahu o rozdeľovanie ľudí na skupiny utláčateľov a utláčaných na základe pohlavia, rodu, rasy, náboženského presvedčenia. Stále menšiu schopnosť tolerovať iný názor a rozumne o ňom diskutovať. Zásahy do slobody slova svojich protivníkov, keď vyjadrenie faktami podloženého názoru vedie k strate práce, dobrého mena, postavenia. Šírenie boja za “sociálnu spravodlivosť” ktorá už nie je spravodlivosťou pre všetkých, ale pre “utláčané” skupiny, takže prestáva byť spravodlivou.
Preto, keď sa jeho vlastná krajina rozhodovala, či vloží prvky tejto ideológie do zákona a tak obmedzí slobodu slova a presvedčenia časti svojich obyvateľov, Peterson sa rozhodol ozvať. Na základe svojej logickej a faktami podloženej reči si vyslúžil búrku rozhorčenia, označenia ako fanatik, transfób a neonacista. Slová, ktoré sa už vďaka neopodstatnenému používaniu v západnom svete takmer vyprázdnili.
Na druhej strane však vyprovokoval nečakane veľkú a vytrvalú vlnu pozitívnych ohlasov a množstvo ľudí, ktorí sledujú jeho videá a nachádzajú pomoc pre osobný život v jeho knihe, zo dňa na deň rastie. Zdravý rozum a čoraz viac ignorované vedecké fakty v oblasti ľudskej sexuality a rodových štúdií v ňom dostali silný hlas. Peterson ho s nasadením používa a preto sme sa rozhodli zobrať do predaja jeho knihu aj keď nie je explicitne kresťanská.
Kniha 12 pravidiel pre život, ktorá je už mesiace vytrvalo medzinárodným bestsellerom, nie je ani politická, autor ju vytvoril na základe svojej mnohoročnej psychoterapeutickej praxe, uvažovania a výskumov. Mnohým ľuďom už pomohla prevziať zodpovednosť za svoj život, hovoriť pravdu, stáť vzpriamene s vystretými ramenami, čeliť utrpeniu, upratať si najprv vo svojej izbe a potom aj vo svete okolo. Jeho povzbudenie zmenilo smerovanie mnohých životov a príbehy vďačných čitateľov často verejne dojímajú autora.
“Toto je to najdôležitejšie,“ hovorí, “aby si ľudia upratali v živote a s odvahou dennodenne hovorili pravdu”.
Čím viac takých ľudí bude spoločnosť mať, tým imúnnejšia bude k tlaku a pokušeniu ideológií.
Eva Štrbová
