Kumránske zvitky sú nálezy starovekých zvitkov a ich zlomkov nájdených neďaleko Mŕtveho mora, najmä v Kumráne. Zvitky obsahujú biblické a ďalšie náboženské texty.
Okolnosti nálezu nie sú príliš jasné. Zvitky objavili v roku 1947 (niekedy je uvádzaný rok 1946) traja beduíni – pašeráci, ktorí chceli svoj nález dobre speňažiť. Zvitky boli zverejnené v roku 1948. Metropolita Samuel, ktorý časť zvitkov odkúpil (druhú časť kúpil krátko nato Eleazar Sukenik), ich v roku 1949 dal preskúmať a odviezol ich do USA. V roku 1954 sa zásluhou jeruzalemského docenta Jigaela Jadina vrátili do Izraela a boli umiestnené do Svätyne knihy. Druhá dôležitá zbierka spisov je v Rockefellerovom múzeu – archeologickom múzeu v Jeruzaleme. Múzeum v roku 1966 znárodnilo Jordánsko a po Šesťdňovej vojne ho získal Izrael.
V roku 1947 (niekedy sa uvádza rok 1946) objavili beduíni v Júdskej púšti jaskyňu (neskôr označovaná ako 1Q, teda „prvá kumránska jaskyňa“) a v nej zvitky. Beduíni sa snažili nález predať. Kupca našli v sýrskom biskupovi Samuelovi, ktorý ukázal zvitky bádateľom z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme, ktorí zvitky identifikovali – najdlhší z nich (7,43 m) obsahoval text Izaiáša z 2. storočia pred Kr. Keď beduíni zistili, že ich tovar má odbyt, začali rýchlo dvíhať cenu. Zvitky začal skupovať tiež Eleazar Sukenik, profesor Hebrejskej univerzity. Z nedostatku finančných prostriedkov sa obrátil na Americkú školu pre výskum Orientu v Jeruzaleme, ktorá 11. apríla 1948 vydala o náleze zvitkov tlačovú správu, a o náleze sa tak dozvedel celý svet.
Objav zvitkov bol veľkým prekvapením, hoci existovali určité indície, ktoré existenciu týchto zvitkov naznačovali. Origenes (cca 185 – 253), ktorý v Cézarei Prímorskej založil kresťanskú akadémiu, sa zmieňuje o zvitkoch nájdených „v jaskyni neďaleko Jericha“. O textoch v jaskyniach u Jericha sa zmieňuje o niekoľko storočí neskôr tiež Timotheus I. (nestoriánsky patriarcha, 8. storočie).
Izrael 9. júna (E-kai) Výskum fragmentov starých židovských rukopisov objavených v jaskyniach Kumrán v roku 1947 pokračuje. Zaujímajú vedcov z celého sveta, ale najmä z Izraela. Agentúra Reuters sa zhovárala s niektorými z nich, ktorí potvrdili nové zaujímavé zistenia o zvitkoch.
Pnina Shorová z Izraelského úradu pre starobylé pamiatky hovorí o genetickom (DNA) testovaní koží, na ktorých sú napísané texty. „Až doteraz sa myslelo, že to boli kozie kože. Jedným z prvých objavov bolo zistenie, že na väčšinu rukopisov sa použila ovčia koža. Keďže miesto, odkiaľ pochádzajú, sa nachádzalo v púšti, nebolo by prekvapujúce, že bola použitá koža týchto zvierat.
Prekvapenie však spôsobil objav DNA materiálu, ktorý pochádza z vola, čo znamená, že aspoň zopár rukopisov prišlo odinakiaľ. Odkiaľ a prečo? To sú otázky na ďalší výskum,“ povedala vedecká pracovníčka Pnina Shorová.
Podľa niektorých výskumníkov zvitky nájdené v Kumráne neboli iba prácou židovskej sekty esénov, ktorá tam pôsobila na začiatku našej éry. Mohli sa tam dostať z Jeruzalema napríklad na uskladnenie. Toto by tiež vysvetlilo existenciu niektorých rozdielov v texte v Knihe proroka Jeremiáša.
Ďalší vedec, ktorý študuje rukopisy z Kumránu, je Noam Mizrahi z Telavivskej univerzity. „Skúmal som zvitky od Mŕtveho mora, najmä čo sa týka obsahu, jazyka, literárnych prvkov, prakticky všetkého, čo bolo na nich napísané. Teraz viac oceňujem fyzikálno-biologický prvok týchto zvitkov.
Materiál, z ktorého sú zvitky vyrobené, je rovnako výrečný a informatívny ako obsah textu. Bol to pre mňa veľký obrat v tomto výskume. To môže okrem iného viesť, samozrejme, aj k odhaľovaniu falzifikátov, ako sa to nedávno stalo v biblickom múzeu vo Washingtone,“ uviedol izraelský vedec (Zdroj: e-kai.pl / katolickenoviny.sk).
