Pani učiteľka, ešte nikdy som pri knihe neplakal. Dnes som plakal. (Adam, 8 rokov)
Odkedy čítam veľmi veľa, zlepšili sa mi diktáty. (Dominika, 8 rokov)
Keď čítam, zažívam dobrodružstvo. Dnes som si aj otvoril okno a ešte som počul aj čvirikanie vtáčikov. Bolo to fakt dobré! (Dávid, 8 rokov)
Pri čítaní si veľmi dobre oddychujem. A ten oddych ma tak dobre nakopne. (Ninka, 8 rokov)
Pohľad na čítajúce dieťa je fascinujúci.
Moja práca ma dennodenne učí, že deti majú väčšinou pravdu. Samozrejme, ak nechcú zatajiť nejakú lotrovinu. Deti, ktoré čítajú, sú pri čítaní šťastné. Pohľad na čítajúce dieťa je fascinujúci. Keď hltá napínavú knihu, jeho telo sa ani nehýbe. Priam ani nedýcha. Ak dieťa číta pohodovú knihu, pohojdáva si nohou a je tam … Vidieť mu to v tvári. Emócia, ktorá sa nesie knihou, vytvára v dieťati hlboký vnútorný svet. Ponúka zážitok sebe vlastný. Taký, ktorý nikto iný nemá. Hrdina je len jeho. Je to stavba, ktorú si stavia samo. Je kráľom sveta, v ktorom môže byť čímkoľvek.
Deti by mali čítať. Nesmieme ich ale nútiť.
Kniha obohacuje slovnú zásobu. Čítanie kníh ponúka viac pohľadov a tie rozvíjajú kritické myslenie. V neposlednom rade je tu aj kreativita, ktorá vybaví dieťa neoceniteľne vzácnym nástrojom.
Deti by mali čítať. Nesmieme ich ale nútiť. Niekedy aj môžeme, ale musíme to robiť nenápadne. Napríklad tak, že si čítame i my. Nenápadne vytvoríme čitateľskú hodinku. Otvoríme dobré cukríky alebo chrumky, ponúkneme dobrú knihu alebo časopis a už to ide. Možností je veľa. Ak sa pri knihe bavíme, bavia sa i deti. Ak sa o knihy zaujímame, zväčša sa o ne budú zaujímať aj deti. Či sa nám to páči, alebo nie, deti sú našim zrkadlom a my s tým už nič nenarobíme. Ak chceme, aby naše deti čítali, musíme ich presvedčiť, že aj my radi čítame.
Dočítania, priatelia …
Sú detské knihy, ktoré všetku prácu za rodiča a učiteľa vybavia. No, kým ich nájdete, musíte si čítať.
Dočítania, priatelia …
Michaela Fábová
