Keď Paul Hudson prijal miesto pastora cirkevného zboru, ktorý sa ocitol v kríze, netušil, do čoho ide. Netrvalo však dlho a Centervillský kresťanský zbor sa odrazil od dna. Počet členov začal veľmi rýchlo stúpať, všetko išlo ako po masle. Len keby to tak videla aj jeho manželka. Paul sa však rozhodol, že sa jej tichým nesúhlasom nenechá vyviesť z miery.
S rastúcou horlivosťou a ambíciami je pre Paula čoraz ťažšie nespúšťať oči z toho, ktorý ho povolal do služby. Paul a ľudia v jeho okolí zápasia s tým, čo skutočne znamená žiť svoju vieru, a musia sa naučiť rozlišovať medzi Božou vôľou a vlastnými plánmi. (Text z obálky)
Po prečítaní románu Francine Riversovej A zaznel šofar sme sa korektorkou Evkou zhodli na tom, že je to vynikajúci román, ktorý by si mali prečítať aj muži. Čím dlhšie nad týmto románom uvažujem, tým viac podnetov v ňom nachádzam. Spomeniem iba niektoré, aby som vám neprezradila nič dôležité.
Učebnica pre lídrov
Dej románu sa odohráva v súčasnosti, v cirkevnom zbore v Kalifornii. Hoci niektorým čitateľom môže byť prostredie protestantského zboru a celkovo cirkevné prostredie v Amerike cudzie, môžeme nájsť isté paralely, vďaka ktorým sa s postavami a prostredím stotožníme. Viacerí totiž máme osobnú skúsenosť so spoločenstvami, ktoré do istej miery fungujú ako malé cirkevné zbory: majú lídra, niekoľko vedúcich a potom členov, ktorí sa stretávajú v skupinkách a na spoločných stretnutiach.
Kniha je takmer učebnicou líderstva, alebo lepšie povedané prehliadkou všemožných chýb, ktorých sa dopúšťajú cirkevní vodcovia. Ako rozdeliť čas medzi rodinu a službu? Ako sa vyrovnať s kritikou? Čím merať úspech? A možno ho vôbec merať? Je počet ľudí v zbore (spoločenstve) známkou, že plníme Božiu vôľu? Ako nakladáme s peniazmi, ktoré ľudia venujú Bohu?
A ak nie ste súčasťou nijakého spoločenstva, môžete sa pýtať samých seba, na čom v živote naozaj záleží. Čo vás motivuje konať tak, ako konáte? Žijete svoj život tak, aby ste sa páčili ľuďom, alebo tak, aby ste sa zapáčili Bohu? To sú vážne otázky, na ktoré občas nemusí byť príjemné odpovedať, ale mnohé o nás odhalia.
Cirkev je dnes ešte viac ako kedykoľvek predtým v neľahkej pozícii, keď sa musí rozhodnúť, či bude kráčať bez kompromisov, alebo rozriedi (zmierni) posolstvo evanjelia, aby sa náhodou niekoho nedotkla, zachovala sa politicky korektne a nestratila členov. Ježiš sa však nebál toho, či niekoho nepohorší a neusiloval sa ľudí pri sebe držať za každú cenu. Dával im slobodu a tú by sme mali ľuďom nechávať aj my. Lebo láska bez slobodného rozhodnutia nie je láska.
Mená postáv nie sú zvolené náhodne
Autorka sa pohrala s menami hlavných postáv, ktoré majú symbolický význam. Starec Samuel, moja najobľúbenejšia postava celej knihy, je ako starozákonný prorok: zrelý muž viery, oddaný modlitbe, ktorý počuje Boží hlas. Prorok Samuel bol pre izraelských kráľov mentorom a poradcom a podobnú úlohu zastáva aj v románe. Myslím, že cirkev dnes potrebuje Samuelov: duchovných otcov (ale aj matky, akou bola jeho manželka Abby), ktorí budú povzbudzovať, napomínať, učiť a modlitebne podporovať mladšiu generáciu. Aj ja by som chcela mať takého Samuela!
Príbeh románu sa točí okolo manželského páru Paula a Eunice. Eunice (čítaj Junis) je presne taká, aký význam má predpona eu- na začiatku jej mena: dobrá, milá, láskavá. So ženou tohto mena (v slovenčine Eunika) sa stretávame aj v Novom zákone. Išlo o matku Timoteja, duchovného syna apoštola Pavla. V knihe toto meno nesie Paulov a Eunicin syn Timothy. V Druhom liste Timotejovi sa okrem Euniky spomína aj Timotejova stará mama Loida, v anglickom origináli Lois (Paulova matka a Timothyho babička).
A čo má hlavná postava spoločné s apoštolom Pavlom? To budete musieť zistiť sami!
Poctivo vymodelované postavy
Riversová opäť nesklamala v tom, ako vykresľuje vnútornú motiváciu postáv. Odhaľuje nám ich zranenia, ktoré následne vplývajú na ich rozhodnutia. To je vec, ktorú by sme si z tejto knihy mohli vziať do života: naše zranenia, najmä tie, ktoré sme utŕžili v detstve, majú zásadný vplyv na naše konanie, a ak chceme ich vplyv eliminovať, musíme ich predložiť Bohu, aby ich uzdravil. Na oboch hlavných postavách – Paulovi a Eunice – vidíme, ako výrazne nás ovplyvňuje vzťah s fyzickým otcom. Kým v Paulovom prípade je to vzťah zraňujúci, u Eunice vidíme láskyplné puto, z ktorého čerpá aj v dospelosti a v náročných životných situáciách. To najviac, čo teda môže rodič dať dieťaťu, nie sú materiálne veci, ale spoločne strávený čas, láskyplná pozornosť a otvorené ucho, ktoré je vždy pripravené trpezlivo vypočuť.
Na postavách v románe sa mi páči to, že sú také ľudské, sivé: žiadna nie je ani čisto biela, ani čisto čierna, každá má v sebe dobro aj zlo. Ide iba o to, čomu dá priestor, a či bude ochotná skrotiť temné vášne. Riversová dáva šancu na zmenu, no ako to už v živote chodí, nie každý ju využije.
Vytrvalá modlitba
Ďalšou veľkou témou románu A zaznel šofar je modlitba. Samuel a Abby, starší manželský pár sa celé roky vytrvalo modlí za svojho pastora. Koľkí z nás sa modlíme za svojich lídrov v spoločenstvách a za cirkevných predstavených? Ktovie ako by sa naše spoločenstvá a farnosti zmenili, keby sme sa modlili za svojich predstavených. A to už nehovorím o predstaviteľoch samosprávy a štátu! Skúsme do svojich modlitieb zahrnúť aj ich, pretože čelia mnohým pokušeniam, ktoré súvisia s opojnou chuťou moci a vplyvu. Druhý bod, ktorý mi pri tejto knihe napadol v súvislosti s modlitbou, je vytrvalosť. Za niektoré veci sa nestačí pomodliť raz či dvakrát niektoré boje v modlitbe sa tiahnu aj roky, kým sa dočkáme víťazstva. Ak sa v takom boji práve nachádzate, vytrvajte! Niekedy sa tak pre niekoho môžete stať Samuelom.
Postavy v románe komunikujú s Bohom, počujú jeho hlas v modlitbe alebo ho vnímajú cez Božie slovo. Ako však interpretovať hlas Boha, ktorý sa nám prihovára cez okolnosti? Ako rozlíšiť, kedy je šanca, ktorá sa nám naskytne, skutočne otvorenými dverami od Boha? Ak sa nám v niečom darí a dielo rastie, automaticky to znamená Božie požehnanie? Ako provokačne poznamenáva Samuel: „Aj rakovina sa rozrastá.“ Kniha je výkričníkom pre tých, ktorí všetky myšlienky, ktoré im napadnú pri modlitbe, a všetky životné okolnosti nekriticky stotožňujú s Božou vôľou bez toho, aby rozlišovali. Aj tu opäť vyvstáva potreba mať pri sebe múdreho Samuela.
Skutočné priateľstvo
Poslednou oblasťou, ktorej sa chcem dotknúť, je priateľstvo. Žiť v pravde pred Bohom, pred sebou aj pred ľuďmi je ťažké, ak nemáme človeka, ktorý by nám nastavil zrkadlo. Neviem, či to tak vidíte aj vy, ale ja mám dojem, že my kresťania chceme byť vždy so všetkými zadobre, a tak, aby sme sa niekoho náhodou nedotkli, obchádzame pravdu, niektoré charakterové chyby našich blízkych prehliadame, zlyhania zametáme pod koberec. Ale to nie je skutočné priateľstvo. Priateľ nám dokáže v láske povedať aj o našich chybách, pretože mu v prvom rade ide o naše dobro. Iste, poukázať na pravdu býva riskantné, pretože človek môže skončiť ako Štefan (Stephen). Ale viac vám už neprezradím.
A zaznel šofar je veľmi podnetná kniha. Ako som v predchádzajúcom blogu písala o význame šofaru, román je pre každého z nás volaním pozrieť sa do svojho vnútra, preskúmať vlastné pohnútky a konať pokánie. A je tiež výstražným trúbením pre tých, ktorí zastávajú akúkoľvek vedúcu funkciu. Rada by som s vami o knihe diskutovala aj viac, ale to by som vám z jej obsahu prezradila už priveľa. Verím, že aj vy si túto „riversovku“ budete niesť v srdci tak dlho ako ja.
