Tisíc darov a 10000 dôvodov. Názvy týchto kníh a viaceré okolnosti života tvoria spolu jeden príbeh. Príbeh, kde Boh menil moje srdce. Mám, dalo by sa povedať, ťažkú povahu introverta a dokonca jeden človek, čo ma pozná, mi povedal, že on by ani za svet nechcel mať moju povahu, lebo by to nedal. Takže nestretávate sa tu s nejakým človekom, ktorý si jednoducho a ľahko, či s radosťou kráča deň za dňom životom.
Tento príbeh sa začal dávno. Veľmi dávno, na vysokej škole, som chodila na spoveď k jednému kňazovi, ktorý dával veľmi zvláštne a trefné druhy pokánia. Myslím, že to robil preto, lebo ma naozaj poznal. Ak sa mám priznať, bojovala som s tým, chodiť k nemu pravidelne na spoveď, ale aj keď to bolo ťažké, bolo to dobré. Raz mi povedal, aby som prestala s večerným spytovaním svedomia a nehľadala svoje zlyhania a prehry, ale aby som večer čo večer ďakovala Bohu za veci, ktoré boli počas dňa. Viem, isto si poviete, veď sa to odporúča, každý večer si spytovať svedomie, hovoria to aj svätci… Ale každý z nás je iný a ten kňaz asi vedel, že moja povaha by ma zatiahla do škrupulantstva. Myslím si, že ďakovanie Bohu ma zachránilo.
Moja cieľová čiara nebude tisíc, ale desaťtisíc
Tak som sa vydala na túto cestu ďakovania. Snažila som sa deň za dňom. A potom, po rokoch, prišli naraz dva (alebo tri?) nové impulzy. Pracovali sme na tom, aby svetlo sveta uzrel kurz Nasleduj Krista. Vo videu tam istá žena hovorí o tom, ako majú doma tabuľu, kde si každý deň píšu päť vecí, za ktoré sú Bohu vďační. A zároveň v tomto období bola jedna moja kamarátka nadšená z knihy Tisíc darov od Ann Voskampovej. Tak ju nadchla, že si dokonca kúpila špeciálny zošit, kde si zapisovala dary od Boha. A tak som si prečítala knihu Tisíc darov a začala som uvažovať… Páčilo sa mi, ako po celom tom „počítaní darov“, keď ich už autorka mala zapísaných tisíc, letela v lietadle a počula, ako sa Boh teší a spieva nad ňou pieseň. Hmm.. tak som si povedala: „Veď už to predsa robím, tak čo na tom, že by som si to začala písať aj ja?“ Lenže, ja som sa rozhodla, že moja cieľová čiara nebude tisíc, ale desaťtisíc. Spomenula som si vtedy na pieseň 10000 dôvodov. Vôbec som nevedela, čo sa v nej spieva. Kniha vtedy ešte nebola vydaná, ale jeden človek mal CD s týmto názvom a mňa zaujalo svojím farebným obalom. Takže som začala písať Bohu vďaky.
Začala som si všímať malé veci
Vôbec to nebolo tak, že by som sa nasilu snažila nájsť nejaké veci, za čo som bola vďačná. Iba som si začala všímať malé veci, ktoré sa často zdajú byť obyčajné. Nebolo to ako v knihe 10000 dôvodov, v ktorej sa väzeň snažil každý deň nájsť desať vecí, za ktoré je Bohu vďačný. Nebolo to tak, že by som akoby nasilu chcela nájsť dôvody, aby som čo najrýchlejšie mala tisíc, či viac riadkov a vecí, za ktoré som Bohu vďačná. Nie. Bolo to pomalé a postupné odkrývanie momentov jedného dňa za druhým. Niekedy som napísala dve veci, niekedy aj desať a niektorý deň nič, lebo moje srdce nebolo naladené a otvorené. Nemala som žiaden denný limit. Najprv som písala jednoducho: „Ďakujem ti za…“ a neskôr som to zmenila na: „Ďakujem ti za milosť, že …. za potešenie, radosť.“ Začala som si totiž uvedomovať, že tie malé okamihy sú milosťou a niečím, čím Boh chce potešiť moje srdce.
Cnosť vďačnosti si urobila domov v mojom srdci
Napríklad moje číslo 10398: „Ďakujem ti, že bude kvitnúť aj tá tretia orchidea, možno na Vianoce zakvitnú všetky tri, uvidíme, ďakujem za milosť, potešenie, radosť“. A áno, neskončila som pri 10000, po krátkej prestávke pokračujem ďalej. Možno by som mohla povedať: desaťtisíc dôvodov a ďalších tisíc bude o pár dní. A čo sa udialo? Nie, nepočula som ako Ann Voskampová, že Boh sa zo mňa teší a spieva nado mnou pieseň. Myslím, že celé tie roky Boh menil moje srdce postupne a nebadane. Myslím, že by som mohla povedať, že cnosť vďačnosti si urobila domov v mojom srdci. Len sa ráno pozriem na nebo, ako vychádza slnko, či večer, keď je sfarbené nebo neskutočnými farbami a moje srdce zaplaví vlna vďačnosti, môžem sa v nej akoby kúpať. Moje srdce samo začne byť vďačné svojmu Bohu. Nemusím nič urobiť, len sa poddať, ono samo od seba ďakuje Bohu za ďalšiu milosť, za ďalší dar.
Xiu