Mária Melicherčíková: Odmalička som vedela, že chcem pomáhať ľuďom (Scribendi podcast #009)

Umelkyňa zo sanitky zachraňuje ľudí nielen v nemocnici. O laboratóriu na talenty, nevyhnutnosti pokojnej komunikácie a zákulisí ručnej tvorby, hovorí záchranárka a grafická dizajnérka Mária Melicherčíková.

Citáty, nálepky, záložky so svätými a omnoho viac. Všetky tieto umelecké počiny s charakteristickým výtvarným dizajnom pripravuje pre Kumran Mária Melicherčíková. Majka je nepochybne výtvarným a umeleckým talentom, ale svoj bežný pracovný deň trávi v sanitke. V nabitom pracovnom čase si našla pár chvíľ a nahrali sme spolu 9. epizódu podcastu Scribendi.

Ako vznikla umelkyňa zo sanitky? Jednoducho. Majka od útleho detstva pestovala kreatívneho ducha, v čom jej pomohla aj práca s deťmi v letných táboroch. Keď vyrastala, skúšala to na skautingu i futbale, ale túžba po budúcom povolaní sa zrodila ešte predtým na základnej škole. „Dve-tri spolužiačky sme sa dohodli, že budeme mať sanitku,“ spomína so smiechom Majka. Ostatné spolužiačky zo svojich detských úvah vycúvali, ale Majka im ostala verná. „Zamyslela som sa a vedela som, že chcem pomáhať ľuďom,“ uzatvára.

Je pre ňu práca záchranárky náročná? Určite v nej vie zúžitkovať aj svoju živelnosť, ale oveľa častejšie chce prispieť pokojom, jemnosťou a pochopením, čo v tomto sektore určite nie je na škodu. „Veľakrát sa stretnem s človekom, s ktorým je ťažšia komunikácia alebo má problém, ktorý neviem vyriešiť,“ dodáva jedným dychom Majka. V podcaste nám prezradila, že sa lepšie a pohodlnejšie cíti v umeleckom svete, pretože zdravotníctvo je pomerne hektický priestor.

S výtvarným umením začala v detstve, prehĺbila ho počas práce s deťmi, ale skutočný prielom nastal až neskôr. Na adorácii, kde s priateľmi hrala vznikol priestor na to, aby sa v kaplnke mohli rozdávať jej ručne robené citáty. Druhým významným momentom bolo stretnutie s ľuďmi z Kumranu (Pozdravujeme Danku), ktorým jej výrobky pochopiteľne padli do oka.

Majka v podcaste v skratke priblížila proces tvorby jednotlivých produktov. „Zo začiatku to bola taká mravčia práca, ale rýchlo mi začalo dochádzať, že to musí ísť aj ľahšie,“ uvažuje spätne. Pochopiteľne, nakresliť každý kus nálepky ručne bolo nielen ľudsky nemožné, ale taktiež pomerne neefektívne. Nastal prechod k digitálnym technológiám a dnes všetky produkty spĺňajú najvyššie kvalitatívne štandardy.

Mnoho ľudí zažíva(lo) cez pandémiu akési vnútorné uvoľnenie. Ľudia začali uvažovať nad projektmi, ktoré mali dlhé roky v šuplíku, vracali sa k starým záľubám, prerábali, kváskovali. A iné. Práca zdravotníkov neprinášala takéto možnosti, a tak sme sa spýtali Majky, či počas namáhavej práce mala na tvorbu vôbec čas. „Ja som začala pracovať priamo na začiatku pandémie,“ uvádza do deja záchranárka. Najväčším rozdielom bola zmena charakteru práce, pretože výrazne pribudlo pacientov, ktorí si v domácej liečbe nevedeli poradiť s covidom. Na druhej strane, keďže sa legálne nekonali žiadne hromadné podujatia a diskotéky, takýchto výjazdov ubudlo.

Ohromné maličkosti Márie Melicherčíkovej:

„Chvíľky pri káve.“

Scribendi podcast ďakuje Majke za rozhovor a praje veľa inšpirácie do ďalšej umeleckej tvorby.

V podcaste si ďalej vypočujete:

• Aký nový produkt chystá Majka v spolupráci s vydavateľstvom Kumran?

• Je práca záchranárky naozaj dobrodružná?

• Ako sa rodia talenty a ako s nimi ďalej pracovať?

Vyrobil: Kumran.sk

Moderátori: Momo, Pán Patrik