Som hrdou birmovnou matkou šiestich pozoruhodných mladých ľudí a naozaj sa z toho teším. Táto neobvyklá skúsenosť mi všeličo priniesla a niečo ma aj naučila. Tu je pár mojich birmovkových myšlienok:
Je to veľká česť
Stať sa birmovnou mamou (rovnako ako otcom) považujem za veľkú česť a nepíšem to preto, že sa to patrí. Každý raz, keď ma rodičia birmovanca ostýchavo oslovili s opakujúcou sa prosbou (áno, dokonca aj ten šiesty raz) ma naplnila hrdosť. Nielen preto, že si ma vybrali rodičia – čo sú vo väčšine prípadov moji priatelia a niečo podobné sa od nich dá očakávať – ale najmä preto, že rodičia zväčša nerobia rozhodnutie o výbere birmovného rodiča bez dohody so svojím tínedžerom. Viem, že dospelí o tejto téme s mladými diskutovali a preberajúc plejádu kandidátov dievčina či mládenec nadšene, menej nadšene či celkom váhavo prikývli pri mojom mene. A všetci vieme, že súhlasne prikývnuť na rodičovský návrh, môže človeka v tomto veku stáť nemálo energie. (Celkom rada by som vedela, ako to bolo pri tebe, Kristínka. 🙂
Vytvára sa nové puto
S deťmi, ktoré ma prijali za svoju Bé matku, som sa do momentu vyvolenia poznala mnoho rokov. Náš vzťah však vždy sprostredkovávali rodičia.
- Keď som prišla na návštevu k rodičom, niečo chutné som im priniesla.
- Keď som sa chcela porozprávať s rodičmi, mohli sa niekedy zapojiť aj ony.
- Keď som čakala, kým rodičia dokončia niečo neodkladné (napr. umyjú podlahu ocikanú najmladším súrodencom), niekedy sme spolu neplánovane strávili aj dlhší čas.
Po mojom birmovnom vyvolení však nastala zmena atmosféry. Monika už nie je len dcéra najlepšej detskej kamarátky. Z trojky Ja, Andrea, Monika sa stáva dvojka Ja a Monika, bez sprostredkovateľa, z očí do očí. K vnútornému posunu dochádza, keď je po plachom prikývnutí vaše meno zapísané na birmovný lístok a naplno ho zacítite v deň Bé, keď musíte spolu s mierne či výrazne vystrašeným mladým človekom zvládnuť vo dvojici celú túto obrovskú duchovnú a spoločenskú udalosť. (A dodajme, že v niektorých momentoch ani vám nie je všetko jedno.)
Vaša ruka na jeho pleci
Príde ten moment, ktorý je srdcom celej slávnosti a ja verím, že to vtedy cíti každý. Aj birmovný rodič, ktorý po rokoch vstúpil do kostola len preto, že bol z komplikovaných spoločensko-ekonomických dôvodov na túto úlohu určený a z ešte komplikovanejších spoločensko-ekonomických dôvodov nemohol či nechcel odmietnuť. Myslím, že toto gesto prežívajú dospelí viac ako mladí. Rozhodne to tak bolo so mnou bez rozdielu každý jeden raz. A aj teraz, keď v izbe za počítačom ako hladný ďateľ usilovne ťukám do klávesnice, ma spomienka na tieto momenty dojíma k slzám. Keď prišla určená chvíľa a my sme opustili bezpečné miesto v lavici a stredom kostola vykročili na vzdúvajúce sa vlny Božej rieky, našla som dôvod, pre ktorý bola moja ruka stvorená. (Áno Janka, aj pri tebe to tak bolo.)
Otvorené dvere
A keď sa ocitneme v strede kostola a na hlave vášho mladého človeka spočinie biskupova ruka, pochopíte, že veľa naoko veľkých vecí sa scvrkne a mnohé skryté veci získajú na význame. Prestane vadiť, že to dievčina prehnala s mejkapom a komplikovaným outfitom, alebo si na protest voči premotivovaným rodičom zobrala svoju najjednoduchšiu blúzku a sukňu. Nie je až také podstatné, či mladík kráča sebaisto, alebo by sa najradšej skryl do najbližšej myšacej dierky. Dôležitý je Boží prísľub, pomazaná ruka, neviditeľné krídla a hlavne otvorené dvere srdca. Aspoň trochu poodchýlené dvere. Úprimné rozhodnutie prijať dar.
Nikto presne nevie, čo sa v momente Bé odohráva v hĺbke duše birmovanca, ani on sám nie. Niekedy však v tomto momente začína pomaličky vyvierať radosť. Citeľná radosť. Chce sa vám spievať a vášmu birmovancovi sa tiež chce spievať a spievať… (Pamätáš sa, Adélka?).
Darčeky
Keď sa už všetko dôležité odohralo a niet k tomu, čo dodať, nasledujú dary. Porozprávalo sa o nich už mnoho vtipov, niektoré vydarené a niektoré obzvlášť rozšírené (ako napr. starý známy acylpyrín s hodinkami). Napriek všetkej kontroverznosti darčekov na birmovku, ja osobne ich dávam veľmi rada. Ak je srdce namieste, dobré jedlo, o ktoré sa postarajú rodičia, aj darčeky, ktoré prinesie birmovný rodič, sú tiež namieste. Možno mám v tejto oblasti určité výhody. Mám na výber darčekov vcelku talent a už roky robím v kresťanskom internetovom obchode, takže mám prehľad a mám z čoho vyberať. Myslím, že sa mi skutočne podarilo potešiť aj mladého muža, čo pokladám za veľký úspech. (Dúfam, že sa nemýlim, Samko.)
Na celý život.
Keď som zvažovala, či prijmem ponuku stať sa birmovným rodičom, uvedomovala som si, že ide o vzťah a úlohu na celý život. Aj keď mám veľa birmovných detí, nemyslím si, že je správne automaticky prijať každú ponuku. Nie je dobré byť birmovným rodičom len preto, že nedokážeme povedať nie. Ja som však vedela som, že chcem byť mnohodetná birmovná matka, lebo vďaka tomu, že som zasvätená laička, mám na tento druh materstva väčší priestor. Aj duchovný, duševný aj materiálny. A aj keď som s niektorými birmovnými deťmi s praktických dôvodov viac, s inými menej, nezabúdam na žiadne (ani na teba, Terka.)
Toľko moje trochu nesúrodé úvahy. Môcť slúžiť mladým ľuďom je veľká vec. Nie je vôbec samozrejmé, že vám to dovolia. A tak už len zopakujem to, čím som začala: Som hrdou birmovnou matkou šiestich pozoruhodných mladých ľudí a naozaj sa z toho teším.
ilustračné fotografie: Radoslav Gazdík – motýle a kvetina, freepik.com – dievčina, hory s oblakmi
