Som žena, ktorá rada píše.
Som matka, ktorá miluje svoje deti.
Som dcéra Kráľa, ktorá hľadá vôľu svojho Otca.
A toto všetko sa spojilo v knižke Miesta zázrakov.
To najdôležitejšie, čo chceme našim deťom odovzdať, je vzťah so živým Bohom. Nie je to však jednoduchá úloha a občas prídu chvíle, keď sa zúfalo snažíme nájsť čo najlepšie riešenie. Niekedy si pomáhame vymýšľaním príbehov. Tak vznikla aj kniha Miesta zázrakov. Vychádza zo situácie, ktorú pozná väčšina rodičov. Je to moment, keď vám vaše dieťa povie, že nechce ísť do kostola! A tak vznikol príbeh, ktorý hovorí o Deborke – dievčatku, ktoré odmieta ísť na svätú omšu, lebo chce stavať bunker.
Napísala som ho pre moje dcéry. Majú rady príbehy detí, ktoré sú ako ony. Nemala som ambíciu, aby z neho vznikla detská knižka. Keď som ho však poslala Eve z Kumranu, ktorá vo mne a mojom písaní vidí vždy viac ako ktokoľvek iný (ale je aj mojou kritičkou), veci nabrali trochu iný smer. A tak je na svete knižka o Deborke a Esterke a ja dúfam, že aj iným deťom pomôže vysvetliť, prečo občas majú ísť s rodičmi do kostola, aj keď sa im práve nechce, a priblíži im, aké nádherné zázraky sa na každej svätej omši dejú.
Veronika Zamkovská
P.S.: Ak sa vám mená dievčat z tohto príbehu zdajú zvláštne, verte, že je to len uhol pohľadu. Nevymyslela som si ich, ide o skutočné mená detí, ktoré chodia do nášho kostola. Deborka a Salome sú spolužiačky v škôlke a na druhý deň po nástupe sa Deborka vyjadrila: „Mami, všetky dievčatá v našej triede okrem mňa a Salome majú také čudné mená!“
