Emocionálny vír v dvoch časových líniách
Vydavateľstvo i527.net nám koncom leta prinieslo ďalší skvelý román z pera americkej autorky Jaime Jo Wrightovej. Jej štvrtá kniha nás tentoraz zavedie do mestečka Mill Creek v americkom Wisconsine, kde sa odohráva dej príbehu plného napätia a túžby po uzdravení.
Jeden román, dve dejové línie
Jaime Jo Wrightová je majsterkou románov s viacerými dejovými líniami, v ktorých sa prelína minulosť a prítomnosť, čo dokazuje aj v knihe Ozveny medzi kameňmi. Obe línie rozvíja veľmi pozorne tak, aby sa dopĺňali a jedna nám nikdy nekazila zážitok z druhej.
Na úvod sa ocitáme v roku 1946 v živote mladej Imogene Graysonovej. Je krátko po skončení druhej svetovej vojny, a hoci sa už muži vrátili domov a prídely sú len spomienkou, v srdciach obyvateľov mestečka ešte stále žijú hrôzy vojny. Život v americkom malomeste štyridsiatych rokov autorka vykresľuje naozaj dôveryhodne, vďaka čomu sa čitateľ prenáša v čase a ocitá sa na graysonovskej farme, s Lolou a Imogene vchádza do obchodu s rozličným tovarom, skúma priestory továrne na prach a berie ako samozrejmosť, že klebetníci odpočúvajú cudzie rozhovory na spoločnej linke. Takisto nám realisticky odhaľuje problémy, ktoré obyvateľom mesta spôsobila vojna a s ňou spojená výstavba továrne na pušný prach, a továreň tak v príbehu zohráva kľúčovú úlohu.
Autorka ani náhodou nemrhá časom v pomalom úvode, ale vrhá čitateľa priamo do emocionálneho víru vyvolaného vraždou Imogeninej sestry Hazel. Jej smrť všetko zmení a hlavným zmyslom Imogeninho života sa stáva snaha nájsť Hazelinho vraha. Imogene sa nevzdáva dokonca ani vtedy, keď už všetci okolo nej rezignovali. Čitateľ si pri vyšetrovaní môže všimnúť aj to, ako za sedemdesiat rokov pokročili forenzné vedy. Hoci v 40. rokoch sa čin nepodarilo objasniť, v súčasnosti by vďaka dostupným možnostiam páchateľ pravdepodobne nemal šancu.
Druhá dejová línia sa odohráva v súčasnosti a jej hrdinkou je Aggie Dunkirková. Mladá žena prišla o prácu a zo Chicaga sa vracia do malomesta, aby sa tam starala o svoju excentrickú starkú, ktorú už veľmi dávno nevidela. Nachádza si prácu na cintoríne, ktorá spočiatku pôsobí nezáživne, no napokon prinesie hrdinke do života množstvo akcie. Keď sa krátko po jej príchode začnú diať zvláštne veci a ona narazí na 70-ročný nevyriešený prípad, rozhodne sa, že záhade príde na koreň, aj keď je niekto očividne proti a starká jej v pátraní ani najmenej nepomáha.
Príbehu dodáva osobitné korenie šarmantný archeológ Collin O’Shaughnessy, ktorý doň vnáša vedátorskú svojráznosť a samozrejme aj štipku romantiky. Jeho starostlivá pozornosť Aggie pomáha vyrovnať sa so zármutkom, nechať ho za sebou a znovu žiť plnohodnotný život.
Obraz života v americkom malomeste dopĺňajú aj ďalší obyvatelia Mill Creeku – pán Richardson vo svojom vlnenom svetri, ktorý Aggie zamestná na cintoríne, knihovník pán Farber, ktorý Aggie odhalí čo-to z histórie mestečka, alebo Tri postavičky, ktoré starkú navštívia v nemocnici a ich rozhovory vám vyčaria úsmev na perách. Postavy nie sú dokonalé, ale naopak majú svoje chyby a pôsobia veľmi ľudsky.
Jeden román, dve hrdinky
V románe Ozveny medzi kameňmi sa stretávame s dvoma hlavnými hrdinkami – Imogene a Aggie. Imogene pracuje v salóne krásy, miluje zábavu a flirt a túži preraziť v Hollywoode. Po Hazelinej smrti však zvážnie a salón vymení za továreň, lebo dúfa, že tam nájde niečo, čo ju privedie k sestrinmu vrahovi. Hazel z celého srdca ľúbi, a hoci sa dostáva do nebezpečenstva, nestráca odhodlanie. Je silnou a tvrdohlavou ženou, ktorá sa o seba dokáže postarať a nepotrebuje nikoho iného.
Aggie má skvelú prácu v oblasti realít, ale jej kariéra sa nečakane pokazí a ona prichádza do Mill Creeku, aby sa starala o svoju starkú. V Chicagu sa cítila sama sebou, ale tu akoby sa vracala pod dávny nepríjemný vplyv starej mamy, pri ktorej sa cíti bezvýznamná. Postava Aggie, s ktorou sa stretávame na úvod románu, sa však postupne vyvíja a uveriteľným spôsobom sa vyrovnáva s udalosťami vo svojom živote. Aggie dva roky predtým zomrela mama a ona sa ešte vždy nevymanila zo zovretia smútku. Aj mama je však jedným z dôvodov, prečo sa vracia k starkej. Hoci si stará matka s vnučkou spočiatku rozumejú len ťažko a ich rozhovory sú plné výčitiek a podpichovania, postupne si k sebe hľadajú cestu, zisťujú, že sa v mnohom podobajú, a spoločne nechávajú minulosť za sebou.
Obe ženy spája smútok, ktorý sa príbehom prepletá v rôznych podobách. Do života im síce vstúpil rozdielnym spôsobom – Imogene prepadol úplne bez varovania, Aggie ho síce čakala, ale nebol pre ňu o nič jednoduchší –, no rovnako s ním bojujú a veria, že ak pochopia, čo sa stalo, dokážu sa uzdraviť a nájsť pokoj.
Jeden román, dva príbehy?
V knihe sa striedajú kapitoly venované Imogene s kapitolami, v ktorých je hlavnou postavou Aggie. Keďže ich oddeľuje viac než sedemdesiat rokov, spočiatku by sa mohlo zdať, že ich spája iba mestečko Mill Creek. Príbehy sa však začnú prepletať, postupne do seba zapadajú a napokon majú spoločné oveľa viac, ako by sme čakali. Detektívny aspekt románu nie je predvídateľný, čitateľa pohltí a vyvolá v ňom túžbu zistiť, ako to celé dopadne. V žiadnom prípade však nejde len o snahu objasniť vraždu. V románe totiž nachádzame hlboké myšlienky, s ktorými sa dokážu stotožniť mnohí – ako smútok dokáže zničiť človeku budúcnosť, ak mu to dovolí, ako sa dá vyrovnať so stratou blízkeho a žiť ďalej bez neho.
„Smútok nie je nesprávny, ale dokáže vás paralyzovať. Dokáže vám zmariť život. Človek sa rozhodne, že nechá zastaviť čas, a kým ľpie na útržkoch minulosti, nádej na budúcnosť preletí okolo neho.“ (Ozveny medzi kameňmi, s. 355)
Originálnym prvkom je aj rekonštrukcia miesta činu v domčeku pre bábiky, ktorý zohráva dôležitú úlohu v oboch dejových líniách príbehu.
Prečo by ste si mali román prečítať
Ako prekladateľku ma zaujal Wrightovej osobitý štýl a jedinečné rozprávačské schopnosti. Napriek tomu, že román určite nepatrí do kategórie ľahkého či veselého čítania, autorka doňho dokázala prepašovať bizarné a vtipné situácie aj dialógy, ktoré však vôbec nepôsobia silene či nepatrične. Obzvlášť ma bavila postava starkej, ktorá má veľmi charakteristický hlas, a hoci celý život nosila na pleciach obrovské bremeno, životná energia ju nikdy neopustila. Román je silným emocionálnym zážitkom a zanechal vo mne dojem ešte dlho po tom, ako som definitívne dokončila poslednú stranu.
Jana Kyseľová, prekladateľka románu
