Román V tieni magnólií od T. I. Lowe je jednou z tých kníh, ktoré pôsobia na prvý pohľad jemne, ale ich tichá sila vás prekvapí až pri čítaní. Autorka v nej spája krásu amerického juhu s príbehom ženy, ktorá sa snaží nájsť vlastnú hodnotu a odvahu začať odznova.
Kniha nie je postavená na dramatických zvratoch — jej sila spočíva v atmosfére a vnútorných premenách postáv. Hlavná hrdinka je veľmi ľudská. Nie dokonalá, nie nezlomná — presne taká, ako sme často aj my: trochu rozbitá, trochu opatrná, ale stále s iskrou, ktorá chce znovu veriť, že život vie byť dobrý. Nie je to typ knihy, ktorú prečítate na jedno – dve posedenia pri šálke čaju. Dej vás vťahuje veľmi pomaly a sústredí sa skôr na budovanie dôvery než na okamžitú iskru.
Silným prvkom knihy je aj motív mlčania: nevyjadrené veci medzi ľuďmi, nevypovedané bolesti, rozhodnutia, ktoré sú o to ťažšie, že sa o nich nehovorí nahlas. Kniha otvára aj témy ako sebahodnota, emocionálne uzdravenie či potreba odísť z prostredia, ktoré človeku ubližuje. Je napísaná s veľkou citlivosťou.
Sila medziľudských vzťahov
Najviac ma z celej knihy V tieni magnólií oslovilo práve to, ako citlivo je vykreslené budovanie dôvery – nielen medzi dvomi ľuďmi, ale aj v rámci celej komunity. Sila spoločenstva tu nevyznieva ako klišé, ale ako skutočná opora, ktorá dokáže človeka pomaly, trpezlivo a nenápadne postaviť späť na nohy.
“Keď odpustíme a vzdáme sa hnevu, dávame tým dar sami sebe, nie tomu, kto nám ublížil.”
“Vaša hodnota nezávisí od názorov druhých ľudí.”
“Ak ľuďom poskytnete iba prvý dojem a nič viac, dávate im moc domýšľať si. Ukážte im, že je vo vás viac.”
Lýdia Chovancová