Máloktorú knižku som za posledné roky čítal s takým pôžitkom ako túto knižočku od Ulfa Ekmana. Je to vyznanie protestanta, ktorý sa delí o svoju cestu k objaveniu Eucharistie (pričom v čase, keď ju písal, bol stále protestantom!). Pre mňa ako katolíka, ktorý vyrastal vnútri tejto tradície, je to fascinujúce čítanie. Mnohé veci, ktoré už beriem akosi automaticky, totiž predstavuje v novom a sviežom svetle ako nový objav, čím tieto pravdy robí novými aj pre mňa. Akosi „z druhej strany“ nám katolíkom ukazuje, akým nesmiernym darom Eucharistia je. A tak neviem, čo je tu vzácnejšie – či bohatstvo, ktoré predkladá, alebo cesta, po ktorej sa k nemu dostal a ktorá je pre nás katolíkov veľmi nevšedná a osviežujúca.
Ako kňaz pracujúci s mládežou sa roky venujem tomu, aby som mladých pozýval z iba formálneho prežívania viery k osobnému stretnutiu s Kristom (pričom nechcem nijako umenšovať význam tradícií). Na stránkach tejto knihy sa stretám s mužom, ktorý mi ide oproti: svojim čitateľom, u ktorých predpokladá osobný vzťah s Kristom, dokazuje nevyhnutnosť aj určitých tradícií a ustálených foriem prežívania svojej viery (pričom nechce nijako umenšovať osobný vzťah s Kristom). A nemôžem sa ubrániť dojmu, že mi ide oproti brat, s ktorým sa stretáme v Centre: pri Ježišovi Kristovi, v tajomstve jeho tela a krvi.
– o. Ondrej Chrvala, tajomník Rady pre mládež a univerzity KBS
My kresťania katolíci, ktorí sa často zúčastňujeme na slávení Eucharistie, sme presvedčení, že všetkému rozumieme a všetko už o Eucharistii vieme. Ale táto kniha nám pomôže ešte viac rozšíriť pohľad na sväté prijímanie na základe Božieho slova a tradície Cirkvi. V mojom srdci je teraz po jej prečítaní väčšia túžba a láska k Ježišovi, ktorého prijímam. Túto knihu odporúčam všetkým a verím, že aj u nás na Slovensku pomôže mnohým k hojnejšej účasti na svätej omši a svätom prijímaní.
– sr. Helena Torkošová OSF, evanjelizátorka a misionárka
Pri preklade tejto knihy som navrhla podnadpis: Kniha o svätom prijímaní alebo Kniha o prijímaní Eucharistie. Každou svojou časťou je pre mňa pozvaním k PRIJÍMANIU! Prijímaniu Ježiša tým najpozemskejším, a predsa najsvätejším spôsobom, aký si len dokážeme predstaviť.
Oveľa viac je však uvedomením si, že keď pristupujem k svätému prijímaniu, v prvom rade je to on sám – svätý Boh – ktorý úplne a bez výhrad prijíma mňa. Kniha je pozvaním k vzájomnému odovzdávaniu sa, k vzájomnému prijímaniu sa – k intímnemu vzťahu s Láskou!
– Hana Šimčíková, Misijný tréningový dom, Sabinov
Ulf Ekman napísal túto knižočku po svojom dlhšom pobyte v Izraeli a po štúdiách o ranej Cirkvi a spisoch cirkevných otcov. Ako protestant ju, samozrejme, postavil na silných biblických základoch, pričom zdôrazňuje, že nie je zmysluplné žiadne iné vysvetlenie ako to, že texty o Eucharistii ako prijímaní Ježišovho tela a krvi treba brať naozaj doslovne, a nie symbolicky. Po jeho vstupe do Katolíckej cirkvi ju len mierne doplnil. Ulf zďaleka nie je jediný predstaviteľ letničných cirkví, ktorý začal hovoriť o veľkej potrebe Eucharistie, o jej moci a Božej prítomnosti v nej. Jasne hovorí, že ak spoznáme, čo (pravdivejšie je pýtať sa „kto“) je Eucharistia a čo všetko dostávame, keď ju (Ho) prijímame, tak sa nebudú viesť zbytočné teologické spory a ani podozrievania, prečo Katolícka cirkev Eucharistiu tak zdôrazňuje.
V tejto súvislosti premýšľam, či sa, paradoxne, Eucharistia nestane tou skutočnosťou, ktorá nakoniec prispeje k oveľa väčšej jednote kresťanov. Keď letničné cirkvi videli, že Katolícka cirkev zažíva po II. vatikánskom koncile „nové Turíce“, za ktoré sa modlil Ján XXIII., očakávali, že katolíci, ktorí zažili charizmatickú skúsenosť, začnú odchádzať z Katolíckej cirkvi. No oni nielenže zostali a zostávajú, ale preukazujú ešte väčšiu lásku k Ježišovi, k Eucharistii, k Cirkvi.
– Mário Tomášik, vedúci Spoločenstva pri Dóme sv. Martina
Často v našich spoločenstvách túžime po prebudení. Autor tejto knihy nám ukazuje úžasnú cestu, ktorá nás privedie do živej blízkosti s Ježišom. Pretože vzdávanie vďaky nie je nikdy také presýtené Božou prítomnosťou ako pri Eucharistii. A skutočné prebudenie prinesie nielen práca pre Pána, ale aj poznanie Pána. Preto som rád prijal pozvanie na túto cestu.
– P. Juraj Ďurnek SchP, vedúci spoločenstva Piar
Eucharistia je pre mňa obrovským mystériom, do ktorého nás Boh povoláva vstupovať. Tento dar je taký veľký, že hocijaká vďačnosť za toto privilégium prijímať Ježišovo telo by nestačila. To však neznamená, že nemáme byť vďační, a to tak, ako najlepšie vieme. Dar Eucharistie je podľa mňa darom, ktorý ostáva nedocenený a nepochopený, a to aj napriek častému prijímaniu mnohých. Ježiš sám nás pozýva k stolu, kde nám ponúka seba a pridáva ešte aj to, že ak budeme prijímať jeho telo a piť jeho krv, nezomrieme, ale budeme žiť naveky (Jn 6, 50 – 51).
Veľká vďaka za dar tejto knihy a pomoc pri prežívaní nádhery spoločenstva, pri slávení daru tejto obetnej hostiny.
– o. Ján Buc, farár vo Východnej, predseda Združenia kresťanských spoločenstiev mládeže
