Keď pred štvrťstoročím vydalo spoločenstvo Rieka Života svoju prvú kazetu (áno, kazetu) Piesne chvál, bolo to na Slovensku niečo nové. Tento druh chvál a zvelebenia bol u nás neznámy. Odvtedy prešlo 26 rokov a Rieka Života vydáva svoj nový (siedmy) album Všetko tvoríš nové, ktorý je dôkazom toho, že v chvále neexistuje výsluhový dôchodok. Líder spoločenstva Bohuš Živčák na booklet k CD napísal: “Nevieme, ako bude vyzerať budúcnosť, ale vieme, že chceme spievať o Božom milosrdenstve do konca dní.” A tak môžeme očakávať, že nejde o rozlúčkový album.
Niekto raz povedal, že dynamika spoločenstva je ako rieka, ktorá je na začiatku dravá ale časom, ako sa rozširuje a naberá hĺbku, jej hladina je pokojnejšia. Myslím, že tieto slová platia aj pre Rieku Života, ktorá rokmi naozaj získala hĺbku.
Pár slov z nahrávania CD
Zlato sa čistí ohňom. To sú slová, ktoré mi napadnú, keď sa pri nahrávaní nového CD pozerám na ľudí zo spoločenstva Rieka Života. Už dávno nie sú najmladší (ale to im radšej nehovorte). Do ich tvári sú vpísané roky, ale sú tu presne tí istí ľudia, ktorých môžete vidieť na nahrávke Lajfu z roku 2005 Dávam všetko (a počuť na kazete Nechaj rieku tiecť v roku 1998). Pribudli im vrásky, deti a zmenili šatník (našťastie). Vidieť spoločenstvo, v ktorom sú aj po toľkých rokoch tí istí ľudia, je vzácnosť. Za ten čas zažili aj veľa ťažkých chvíľ, mnohé sklamania, zranenia, bolesti. Ale stále sú tu, aj teraz stoja v kláštornom kostole sv. Stanislava v Podolínci a verne dvíhajú svoje ruky k Bohu a spievajú piesne chvál.
Rieka života nie je hudobná skupina, je to spoločenstvo
Pozerám sa na nich a vidím ženy, ktoré prišli o svoje nenarodené deti. O kúsok ďalej zas stojí muž, otec, ktorému sa má o pár mesiacov narodiť štvrté. Má rakovinu. Sú tu aj manželia, ktorí prežili krízu vo vzťahu. Počujem ich spievať: “More sĺz som vyplakal, srdce zomdleté už mám, príď blízko, chcem vidieť tvoju tvár.”
O chvíľu neskôr sa pozerám na ženu, ktorá napriek túžbe po manželstve ostala sama. Vedľa stoja bezdetní manželia, ktorí sa roky modlili za dieťatko. Ale sú tu aj matky, ktoré zistili, že čakajú ďalšie dieťa v čase, keď si mysleli, že už nevládzu. Počujem ako spievajú: “Moje sny sú zabudnuté, moja nádej ochabla, príď blízko, chcem vidieť tvoju tvár.” Poznám ich a viem, že vedia o čom spievajú. A viem, že to myslia vážne. Napriek všetkému veria, že Boh je ten, ktorý mení trpké v sladký med a má moc tvoriť všetko nové.
O tom je Rieka Života, nie je to hudobná skupina, je to spoločenstvo, v ktorom si každý jeden člen nesie svoj príbeh, niekedy radostný, inokedy smutný. Ale nesú sa aj navzájom, už roky kráčajú verne spolu za tým, ktorý je hodný chvály. Otec Michal Zamkovský napísal, že týmto albumom chce Rieka Života “vyspievať pieseň svojho vnútra”. A myslím, že to opísal úplne presne.
foto Anna Opinová
