Už je to viac ako tridsať rokov, čo nás mama opustila a aj tak mi stále chýba. Postava Hildemary v knihách Nádej jednej matky a Sen jednej dcéry je z veľkej časti inšpirovaná jej životom.
Mama a otec doslova vybudovali náš domov od základov až po strechu. Obaja pracovali celý deň – mama ako zdravotná sestra, otec ako policajt vo forenznom laboratóriu. Keď prišli domov, spoločne stavali dom, v ktorom sme s bratom vyrastali. Vždy, keď zacítim vôňu pilín, vynoria sa mi spomienky na tento čas. Napriek tomu, že sa pustili do takého monumentálneho projektu, každú nedeľu si našli čas na bohoslužbu, boli aktívni v miestnom klube a pomáhali organizovať každoročné vianočné stretnutie. Aj nás s bratom do všetkého zapájali a už v rannom veku nás učili osobnej zodpovednosti.
Spoločné výlety a prieskumy
Každý rok nás mama s otcom zobrali na výlet do toľkých národných parkov, koľko sa zmestilo do ich dvojtýždňovej dovolenky. Raz si ušetrili dovolenku za tri roky, aby nás mohli vziať naprieč krajinou a ukázať nám Washington, D.C. Zo začiatku sme vyrážali so stanom, kempingovým varičom a chladiacim boxom; neskôr sme mali malý príves. Mama všetko plánovala, varenie, balenie, vybaľovanie a opätovné balenie; otec mal na starosti šoférovanie, stavanie stanu a jeho skladanie.
Počas školského roka nás brávali na víkendové výlety bližšie k domovu. Na pláži Dillon Beach sme kopali mušle a skúmali piesočné duny. Často sme chodili na Pigeon Point, kde otec s bratom lovili ryby zo skál, o ktoré sa trieštili oceánske vlny, zatiaľ čo my s mamou sme na pláži hľadali kamienky a lastúry, pozorovali morské vtáky a skúmali prílivové jazierka.
Mama ma veľa naučila
Moja mama ma pri tom veľa naučila. Neponáhľaj sa; pozoruj a priateľov si vyberaj rozumne. Manželstvo je záväzok na celý život. Miluj dlho a miluj dobre. Pracuj tvrdo a bez ohľadu na to, čo robíš, rob to najlepšie ako vieš. Užívaj si cestu, aj keď je ťažká. Viera v Boha formovala túto ženu – ženu, ktorú milujem, ktorú si vážim a ktorú obdivujem. Ošetrovateľstvo nebolo pre ňu len prácou. Bolo jej poslaním. Mala svoj harmonogram a dodržiavala ho. Keď sľúbila, že niečo urobí, urobila to bez ohľadu na to, čo ju to stálo. Rakovine čelila bez strachu, smrť vnímala ako dvere, cez ktoré prejde, aby bola navždy s otcom a Pánom. Týmto skutočne naplnila Príslovia 3, 5-6: „Dôveruj celým srdcom Pánovi a nespoliehaj sa na svoj um. Na všetkých svojich cestách mysli na neho a on ti bude rovnať chodníky.“
Mami. Chýbaš mi.
Francine Riversová (prevzaté z osobného blogu autorky)
