Ako spoločenstvo Rieka Života sme pred 25. rokmi preložili z anglického originálu pieseň Dni Eliáša a v roku 2001 sme ju vydali na kazete a aj našom prvom CD nosiči Daj sa mi napiť. Mnoho rokov nás povzbudzuje a oduševňuje počas modlitieb. Je to naša obľúbená hitovka s hlbokým zmyslom, zakorenená v histórii a založená na prisľúbeniach. Táto pieseň ohlasujúca jubilejný rok, ktorý trvá od Kristovho zmŕtvychvstania, sa špeciálne hodí na tento rok a preto sme sa rozhodli ju poctiť novou nahrávkou.
Autora piesne Robina Marka sa od vzniku piesne ľudia pýtali na význam jej textu a okolnosti jej napísania. Prinášame vám pár myšlienok z rozhovoru s ním. Dúfame, že poodhalenie inšpirácie a kontextu vzniku piesne privedie k jej lepšiemu pochopeniu a ešte väčšiemu nadšeniu pri jej spievaní.
Pieseň nádeje
Dni Eliáša je hlavne pieseň nádeje. Robina Marka už ako chlapca na bohoslužbách oslovili starozákonné príbehy a postavy, ktoré sú predobrazmi Krista a Cirkvi. Pieseň napísal v roku 1994 po zhliadnutí televízneho Prehľadu roka. Bol to rok rwandskej občianskej vojny, ktorá si vyžiadala milión životov a rok, keď bolo vyhlásené prvé prímerie v Severnom Írsku:
Dni Eliáša – Hlásanie
„Na televíznej obrazovke sa predo mnou odvíjalo veľa absurdných, šťastných aj vážnych príbehov a tiež absolútne zdrvujúce príbehy, ako ten rwandský. Ako som Prehľad sledoval, začal som pociťovať beznádej ohľadom stavu sveta a vo svojom vnútri som sa pýtal Boha, či to má naozaj pod kontrolou. Po chvíli som pocítil uistenie, že Boh to má všetko v rukách a že dni, v ktorých žijeme, sú zvláštnymi časmi, keď sa bude od kresťanov vyžadovať integrita a odhodlanie postaviť sa za Neho tak, ako to urobil Eliáš, keď čelil Bálovým prorokom. „Toto sú dni Eliáša…“ Eliáš sa cítil izolovaný a sám v kultúre, v ktorej žil. Ale Boh mu povedal, aby sa postavil a hovoril v jeho mene.“
Dni Mojžiša – Spravodlivosť
Tiež potrebujeme byť svätými a spravodlivými a tu prichádzame ku „dňom Mojžiša“, cez ktorého nám Boh poslal morálny zákon. Teraz sme pod milosťou a nie pod zákonom, ale spravodlivosť, ktorá prichádza z viery, nemôže byť menšia ako morálny zákon, ktorý Mojžiš priniesol priamo od Boha. Ježiš nám povedal, že naša „spravodlivosť musí byť väčšia než spravodlivosť farizejov“ – ide mu o spravodlivé a slúžiace srdcia, ktoré túžia žiť svätý život preňho.
Čas Ezechiela – Jednota
„Dni veľkej skúšky, hladu a tmy“ sú odrazom čias, v ktorých žijeme, keď stále tisíce ľudí každý deň zomierajú od hladu, podvýživy a vojny. Uprostred toho všetkého sme povolaní vyznať, čomu a komu veríme. Druhý verš hovorí o obnovení jednoty tela, za ktorú sa Ježiš modlil – „aby boli jedno, ako ja a Otec sme jedno…“ Odkazuje na Ezechielovo prorocké videnie údolia suchých kostí, ktoré sa spájajú a stávajú telom. Sú obrazom Cirkvi, ktorá povstáva v jednote.
Čas Dávida – Chvála a uctievanie
Obnova chvály a uctievania Cirkvi je reprezentovaná „časom sluhu Dávida, ktorý zaspieval novú pieseň.“ Dávid bol Bohom použitý na zavedenie novej formy uctievania, chvály a vďakyvzdanie. Najprv len do malého stanu postaveného okolo Archy zmluvy (miesta Božej prítomnosti) a neskôr do chrámu postaveného Šalamúnom. Dávidovo uctievanie umožnilo mnohým ľuďom prísť do Božej prítomnosti a verejne ho chváliť na rozdiel od Mojžišových čias, keď len najvyšší kňaz mohol raz za rok vstúpiť do Svätyne svätých. Na záver, „čas Pánovej žatvy“ hovorí o povolaní kresťana ísť do celého sveta a robiť učeníkov zo všetkých národov.
Jubileum
„Toto sú témy veršov – hlásanie, spravodlivosť, jednota a uctievanie. Rozhodol som sa vyjadriť tieto myšlienky odkazom na biblické postavy, ktoré tieto cnosti predstavovali v Starom zákone. V podstate je to pieseň nádeje pre Cirkev a svet v časoch veľkých skúšok.“
Refrén je definitívnym vyhlásením nádeje – Kristovho návratu. Je parafrázovaný z kníh Zjavenia a Daniela a z videnia prichádzajúceho Kráľa a odkazuje na návrat Krista a rok Jubilea. Jubileum je výstižný opis toho, čo sa stane, keď Kristus vstúpi do života človeka; dlhy sú zrušené a zajatec je prepustený na slobodu.
Zvyšok je história
„Tieto myšlienky mi prebleskovali hlavou, keď som jednu nedeľu v roku 1995 prišiel skoro ráno do kostola. Mali sme dve bohoslužby a pastor počas prvej hovoril o „údolí suchých kostí“ z Ezechiela. Počas tridsiatich minút medzi bohoslužbami som si v kuchyni nášho kostola zapísal slová a akordy a na konci druhej sme ich spoločne zaspievali.
Zvyšok je história. V Cirkvi neexistuje žiadny mechanizmus, ktorý by prinútil ľudí spievať konkrétnu pieseň. Pokiaľ ide o mňa, pieseň bola pre náš zbor, v ten deň a v ten čas. Boh mal očividne iné plány a teraz sa spieva takmer po celom svete.“ A my len dodávame, že 25 rokov už aj na Slovensku.
